Vypchávkové slovo

"Ono občas, niekedy, vo svojej podstate, každý z nás svojim spôsobom zatúži po nevere."

- Intelektuál - odpovedá manželke na oznámenie, že mu bola neverná

Ako vypchávkové slovo (alebo tzv. slovná vata) sa vlastne najmä ako v hovorenej vlastne reči označujú slová, ktoré dá sa povedať, že nenesú žiadnu, teda užitočnú informáciu a hej, čiže skúsený teda ako poslucháč je obyčajne skrátka schopný takto ako pochopiť oznamovaný oný obsah jak sa hovorí aj viacmenej bez nich, takže asi tak.

Najčastejšie používané oné vypchávkové slováUpraviť

Používajú sa samostatne ale často možno povedať hej, že aj v ľubovoľnej proste kombinácii s inými. V podstate z jazykovedného hľadiska sa svojim spôsobom dajú klasifikovať hej do nasledujúcich akoby kategórií:

Ukazovacie (demonštratíva) :Upraviť

Rečník determinovane špecifikuje objekt záujmu, alebo naň poukazuje.

  • oné, oný, takzvaný oný, taký ten, noo ten, tento jak sa to vola...

Porovnávacie (komparatíva) :Upraviť

Rečník prirovnáva predmet diskusie k iným javom, či predmetom:

  • ako, akože, takto ako, akosi, ono inak ako, by som povedal ako (niekedy jako, jaksi)
  • akoby (niekedy jakoby ale nepliesť s Jakobym)
  • ako vlastne, vlastne ako
  • akože, akože že

Nadväzovacie (kontinuatíva) :Upraviť

Rečník počas prejavu voľne nadväzuje na prednesenú myšlienku.

  • takže, čiže
  • teda, a teda
  • ááááááá, ééééééé
  • no, no áá
  • vlastne (rôzne kombinácie: teda vlastne, vlastne vlastne)

Uisťovacie (konfirmatíva) :Upraviť

Rečník sa uisťuje o pozornosti poslucháča, prípadne uisťuje poslucháča o pravdivosti svojich tvrdení. Na základe toho je možné ich rozdeliť do dvoch podskupín:

Opytovacie (Obyčajne na konci vety, ale aj uprostred zložitejších súvetí.):

  • hej?, áno?, však?, všakže?, nie?, ňe?, ta ňe?, čo?, ňe čo?, nééé?, hmmm? (niekedy si rečník aj sám odpovedá Hej? Hej!!)

Oznamovacie:

  • samozrejme
  • rozhodne
  • skutočne, skutočne ako, de facto
  • určitéé, ták určitéé, ja si myslím žéé, tákže myslím si žéé určitéé (používajú športovci)
  • každopádne
  • zásadne

Vyprávacie (drístatíva) :Upraviť

Rečník slovne opisuje ako je možné predmet diskusie vyjadriť slovne.

  • dalo by sa povedať, dá sa povedať, mohli by sme povedať že...
  • povedzme, povedzme že...
  • ako sa hovorí, jak sa hovorí
  • bych řekl, abych tak řekl (používa Miloš Jakeš)

Vyjasňovacie: (klarifikatíva) :Upraviť

Rečník pristupuje k podrobnému objasneniu problematiky.

  • nejak
  • proste, proste takto nejak, keď ako nejak proste
  • normálne
  • v podstate
  • svojim spôsobom
  • vlastne
  • skrátka
  • takto vlastne
  • nejakým spôsobom
  • viacmenej
  • teoreticky
  • prakticky
  • relatívne

Opakovacie (repetitíva) :Upraviť

Rečník upozorňuje poslucháča, že ešte minimálne raz zopakuje čo už povedal, čím efektne predĺži prejav bez rozšírenia jeho obsahovej stránky.

  • ako som tu už spomenul, ako už bolo spomenuté
  • ako som už asi hovoril, ako som vlastne už ukazoval

Iným spôsobom ich možno využiť pred obohatením prejavu o veľmi podrobné objasnenie problematiky, ktorá je pre poslucháča banálna a nudná. Tu sa však rečník neopakuje spôsobom, aký už bol spomenutý v predchádzajúcom odstavci, teda nezopakuje to, čo už povedal a efektne tak nepredĺži prejav bez rozšírenia jeho obsahovej stránky. Opakuje však fakty, ktoré už poslucháči dobre poznajú z iných zdrojov.

  • viete, ... (používa ujo Hranol)
  • ako už určite všetci viete, ako už vieme
  • to poznáte vlastne z praktického vlastne života

Zakončovacie (konklúzíva) :Upraviť

Rečník nimi dokončuje prejav a vo vzácnych prípadoch aj každú vetu.

  • takže takto, takže tak, asi tak, takže asi takto
  • takže asi toľko, asi toľko k tomu, takže asi toľko k tomu
  • ja by som len toľko, ja by som asi len toľko k tomu, za mňa asi toľko
  • to by vlastne asi bolo aj všetko k tomu
  • to by bolo z mojej strany všetko

Poznámky:

  • v sandálčine sa často používajú vypchávkové výrazy vole, žejo, krávo aneb taky pyčo
  • víťazstvo pravdy a lásky nad lžou a nenávisťou podporíte slovami chrr a
  • Často sa vyskytuje extrémny prípad, kde rečník používa vlastne iba vlastne "vlastne".
Seriózne jazykovedné diela NECYKLOPÉDIE  

BiboslovenčinaBrutusCikulaDrivoFrasFršnásťHaluzHehHroznýJazykJebaťKadiťMalé tudleMam v pičiMenoNadávkaOdkundesPapľuhPejoratívumPičovinaPozeraj ako čítašPozorPočuj ako píšešSarkazmusSlovesné podstatné menoSlovoSlušnosťSomarinaSpodnojazyčtinaSprdSráčSraľoVeckaVtipnoVýhonokVýmazVypchávkové slovo