Víkend

Po	Ut	St
Týždeň		Št
Ne	So	Pi
víkend

Víkend (rusky рабочая неделя) je záležitosť, ktorá býva bežnou motiváciou ľudov aby vydržali v práci. Oficiálne víkend má byť dvojdňový a považuje sa zaň sobota spolu s nedeľou, no v skutočnosti začína niekedy v piatok popoludní a končí v nedeľu tiež popoludní, kedy je oficiálny víkendový fajront.

Podľa inej definície, ktorá by mohla pochádzať z okruhov blízkych politickej strany pesimistov je víkend permanentných 48 hodín dažďa, sychravého počasia, hádok s partnerom, rodičmi, pachu pripáleného jedla a zháňania nejakých drobných, či naivného dobroprajného chmuľa, ktorý by vám v krčme zaplatil aspoň dve, štyri, šesť... až dvadsať pív a nejaké to poldeci.

Etymologicky musíme napriek všetkému uznať, že víkend je nejaký relikt, ktorý na území našej krásnej republiky zanechali anglofónne národy. Je to preto, že z názvu odporne cítiť anglické „week“ (počuj „vík“) a tiež anglické „end“ (počuj „end“). Spolu je to teda „víkend“ a teda ku cti tým cudzincom zostáva, že aspoň tú výslovnosť prebrali od nás Slovákov.

Vo svojich začiatkoch bol víkend kratší. Dosť dlho bývala pracovná aj sobota, počas ktorej popoludní práca postupne ustávala a netrvala ani celých osem hodín. Na Slovensko dvojdňový víkend zaviedol v roku 1968 Alexander Dubček po tom ako najprv bola každá druhá sobota pracovná. Zaujímavé, že počas nasledovných päťdesiat rokov sa nikto neodhodlal podobne ako vtedy komunisti vyskúšať aspoň každý druhý piatok voľný. A to napriek tomu, že omnoho viacej práce za ľudov robia stroje.