Uši

Uši

Uši (podst. meno, jednotné číslo Ucho) je párový telový orgán, ktorý slúži na tienenie strán hlavy proti Slnku.

Sloveso „uši“ môže mať niečo spoločné s príkazom: „vykonaj šitie“, pričom „šitie“ (alebo aj „zašívanie“) s počúvaním a ušami nemá očividne nič spoločné. Uschi nie je sloveso.

Stavba a princípy uší

Podľa zahraničných zdrojov základným vzorom tvaru uší, teda časti, ktorá tieni je hračka zvaná „frisbee“, t.j. kruhový plastový lietajúci tanier na hádzanie. Z prednej strany sú uši prichytené o tvár a dozadu vyliezajú z nejakej diery. Materiálom, z ktorého uši pozostávajú je väčšinou koža, chrupavka, tuk, celulóza, hlien a rôzne omáčky. Uši obsahujú dve pätiny svetových zásob vosku.

Vešadlo na ozdoby

Uši sa od nepamäti javia ako nevysvetliteľný fenomén. Už pravekí vedci prišli na to, že sú dobrými objektami na vešanie cenností a rôznych fetišov. Venuje sa mu vedná disciplína piercing. Tento spôsob zdobenia údajne býva spôsobený až chorobným sentimentom za Vianocami. Vešanie cenností na uši je praktické preto, lebo prípadný zlodej sa musí rukou pohybovať popri ksichte a je preto predpoklad, že majiteľ si bude svoj majetok chrániť. Minimálne si ho chráni útekom alebo úsmevom (pokiaľ má dostatočne odpudivý chrup). Vešanie zlatých tehál a platinových sitiek na uši však praktické nie je.

Vosk a dôsledky

Prítomnosť vosku v ušiach vedci vysvetľujú tým, že sa v ušiach nachádzajú včely. Môžeme ich aj sami identifikovať podľa hučania, ktoré občas v hlave cítime. Vedci tvrdia, že týchto včiel je u dospelých ľudov asi stovka. Produkujú vraj aj med, no sú tak lakomé, že ho hneď aj žerú a tak zostáva po nich iba ten vosk s propolisom, ktorý je horký.

Údajne je toho vosku okolo 4,7 centilitra za deň. Tento vosk sa postupne ukladá vo forme zvláštnych plástov v hlave a v priebehu rokov takto nahradzuje mozog. Z vonka sa to prejavuje strácaním pamäte, senilitou ba až stareckou demenciou. Prebytočný vosk vyteká z ušnej dierky. Niektorí lekári úplne logicky upozorňujú, že pravidelným čistením uší si môže ľudo starecké blbnutie oddialiť, iní zas (tiež logicky) tvrdia, že tento vosk treba natláčať späť, čo spôsobí, že včely znížia produkciu. Ani jedno, ani druhé, doma neskúšajte!

Parazity v ušiach

Ďalším živočíchom, ktorý parazituje v uchu, je slimák. Zistili to, samozrejme, vedci a zistili aj to, že v každom uchu existuje jeden nezávislý slimák, to znamená, slimák nemajúci politickú príslušnosť. Slimáci sú teda v ušiach dvaja. Slimáci sú tam nanič, resp. preto, lebo produkujú spomínaný hlien a asi aj tie (slizké) omáčky.

Princíp posluchu

Ako to už v živote býva, aj v ušiach sa nachádza partia makačov, ktorí sa starajú o to, aby sme počuli. Nikde sa konkrétne nespomínajú ale sú tam minimálne dvaja kováči. V každom uchu je jeden. Majú svoje náradie, resp. spisovnejšie, a keď nie spisovnejšie, tak aspoň zrozumiteľnejšie, „vercajg“. Sú to kladivo a nákova a aby nemlátili po nákove len tak, tak si tam dali aj strmienok. Po nákove sa bez strmienka nesmie mlátiť, lebo dáky technik BOZP zistil, že keď sa buchne priamo na nákovu, môže sa kladivo logikou „uhol dopadu a uhol odrazu(...)“ prudko odraziť a jebnúť kováčovi po čele. Následkom tohto všetkého by mohol byť pracovný úraz a prípadná hluchota hostiteľa, t.j. vlastníka ucha.

Princíp práce kováčov v ušiach je nasledovný:

• kováč načúva, ale zatiaľ nič nepočuje
• kováč začuje zvuk
• kováč počutý zvuk vybúcha po strmienku na nákove
• ľudo, alebo iný živočích ktorý vlastní ucho začuje dunenie v hlave a spracuje to ako zvukovú informáciu

No a teraz sa zamyslite, koľko všelijakých zvukov počujete počas celého dňa a musíte uznať, že sa páni kováči nadrú, namlátia do nákovy teda parádne.

Ďalším pracovníkom (resp. skôr umelcom) v uchu je bubeník. Má len jeden bubienok, rozhodne teda nejde o rockera či metalistu. Pokiaľ počujete v hlave sólo na bicie, niekde sa stala chyba. Štandardný bubeník v uchu používa bubienok len na podávanie správ kováčovi. Kováč je totiž dosť nahluchlý a tak vzdialenejšie zvuky počuje len bubeník a následne o nich vybubnuje kódovanú správu. (Toto je ďalším dôkazom, že nejde o bubeníka rockového, pretože ako vieme, tí bývajú rovnako hluchí ako kováči.)

Fakty o ušiach

Na záver niekoľko podstatných zaujímavých špičkových zistení o ušiach:

• fakty o veciach a ušiach:
  • všetci vieme napríklad aj to, že aj „steny majú uši“
  • aj hrniec má uši
  • aj taška má uši
  • aj hrnček má ucho
  • aj odevy sú ušité
  • aj svedkovia môžu byť ušití
• mŕtvi ľudia majú tiež uši, no sú im na nič, lebo v hroboch nesvieti Slnko. Dá sa z nich však piť, viď známa fráza „Ten by vypil aj mŕtvemu z ucha.“
• u niektorých ľudov slnečné žiarenie namiesto uší absorbujú oči
• uši nás chránia pred slnečným žiarením aj tým, že na ne upevňujeme slnečné okuliare. Kým vedci nevynašli okuliare, bola táto funkcia uší zbytočná (na hovno), no napriek tomu ju uši mali. Religionisti v tom vidia dôkaz Božieho plánu.
• ušami sa dá čítať zvuková kniha

Pozri aj

• uchotrávka zelená
• ucholak
• riť

Prísne vedecké pojednania NECYKLOPÉDIE na tému anatómia.
	Hlava ♦ Mozog ♦ Ksicht ♦ Vlasy ♦ Oči ♦ Uši ♦ Nos ♦ Ústa ♦ Jazyk ♦ Zuby ♦ Krk ♦ Pohlavie ♦
	Telo ♦ Kostra ♦ Kozy ♦ Brucho ♦ Prsia ♦ Žranie ♦ Srdce ♦ Krv ♦ Ohanbie ♦ Ohrdie ♦ Vagína ♦ Bobor ♦ Riť ♦ Sranie ♦ Šťanie ♦
	Úd ♦ Nohy ♦ Ruky ♦ Prsty ♦ Penis ♦ Erekcia ♦