Tuzex

Tuzex (skratka zo slov „tuzemský export“) bola hlavne v čase československého socializmu malobchodná sieť, v ktorých sa za valuty alebo tuzexové poukážky (BONy) dal kúpiť zahraničný, väčšinou kapitalistický tovar, ktorý sa v normálnych obchodoch kúpiť nedal. Táto sieť slúžila na stiahnutie valút od obyvateľov.

Logo a nápis Tuzexu

Obyvatelia valuty získavali za prácu v zahraničí, či od príbuzných, ktorí emigrovali v minulosti na Západ. Oficiálne valuty im štátny bankový systém často filtroval tak, že ich menil aj za BONy. Existencia BONov zaručovala, že valutový tovar bude kupovaný v štáte. Obyvatelia, ktorí nemali prístup k valutám a BONom skupovali tieto meny od kasty na čierno pracujúcich zmenárnikov, ktorí sa ľudovo nazývali veksláci .

Tuzex, ktorý bol založený v roku 1957 mal sídlo v Prahe. Na Slovensku boli Tuzexy v Bratislave, Banskej Bystrici, Košiciach, Martine, v Michalovciach, v Nitre, v Piešťanoch, Poprade, Prešove, v Ružomberku, v Komárne, vo Vranove nad Topľou a v Žiline.

Aj iné komunistami riadené štáty zakladali podobné obchodné siete. V Poľsku to boli obchody Pewex, v ZSSR boli predajne Berjozka a v NDR to bola sieť Intershop.

V Tuzexe sa dali kúpiť nohavice značky Rifle, ktoré mali schopnosť vydržať celistvé niekoľko generácií. A tak jedny menčestráky značky Rifle nosil otec, ded, kôň, sused, či vnučka v Amerike. Rifle v Tuzexe neboli stále, prišli len občas, čo sa spoznalo podľa kilometrového radu školopovinnej mládeže a zvýšenej koncentrácie vekslákov. Rifle boli natoľko populárne, že niektoré generácie dodnes všetky „jeansy“ nazývajú „rifľami“. Že slovo rifle je v jednotnom čísle a znamená puška, to vtedy vedeli len nemnohí.

K ďalšiemu sortimentu patrili pestrobarevné pukačky, silonky značky Nilon, farebné rakovinotvorné žuvačky (najsilnejšia konkurencia jednoťáckych Pedro), špičková japonsko-mandžusská elektronika, francúzske autá (tie tam ale neboli, lebo sa do Tuzexu nezmestili).

Tuzex ako významný nástroj boja proletariátu proti kapitalizmu

Tuzex patril k najvýznamnejší ideologickým dôkazom o nevyhnutnom zániku zahnívajúceho kapitalizmu. Pracujúci ľud si tu každodenne mohol overiť, že k svojmu životu nepotrebuje kapitalistické šmejdy. Preto boli tie smiešne kapitalistické výrobky vystavované vo výkladoch tuzexu, kde sa na ne chodili posmievať delegácie zástupcov robotníckej triedy. Potom sa spokojní rozišli nakupovať do skvelo zásobených socialistických obchodov plných kubánskych pomarančov, tesilových nohavíc a mlieka v igelitových sáčkoch.

Tuzex ako významný nástroj odstránenia triednej nerovnosti

Všetci dobre vieme, že v komunizme nebudú boháči, teda všetci budeme rovnako chudobní. V socializme sa žiaľ tento vytúžený cieľ ešte nepodarilo dosiahnuť. Preto existoval tuzex. Tak ako v diplomatických predajniach dostavali komunistickí pohlavári vzorky kapitalistického tovaru na preskúmanie ich nekvality, tak aj prostý príslušník socialistickej robotníckej triedy mal možnosť okúsiť utrpenie, ktoré musel znášať vykorisťovaný proletár z kapitalistickej krajiny používaním kapitalistických šmejdov. Cesta k tomuto cieľu bola veľmi jednoduchá. Buď mal príbuzných na západe, ktorí mu posielali peniaze (samozrejme, že tie peniaze si tam tí príbuzní nezarobili, veď sami mali ledva čo do úst, tie peniaze boli od ideovo-diverzných centrál a CIA) alebo si ich kúpil od pouličných obchodníkov vekslákov. Tímto sa dosiahlo, že skoro všetci občania socialistickej vlasti vedeli, že sú na tom rovnako (teda až na členov ÚV KSČ, vekslákov, mäsiarov a pumpárov).

Ľudové prostonárodné riekanky

Ak máš málo sexu, tak choď do tuzexu!