Tašunka Vitko

"Šaleny Koňar? Ta Šunkavitko. Ta neznaš? Toten Kuň Šaleny"

- Východniar

Tašunka Vitko
Náčelník necháva bledé tváre zatiaľ žiť.
Narodenie	21. november 1844 Divoký Zápach
Úmrtie	5. september 1877 Divoký Zápach, to je niekde, kde je teraz USA
Známy vďaka	tomu, že bol zakladateľ Matice Dakotskej
IQ	ta veľa
Toto je ľudo, alebo aj nadľudo z Necyklopédie

Tašunka Vitko (čítaj tχaʃʊ̃kɛ witkɔ), známy aj ako Crazy Horse, Šialený Kôň (*21. november 1844 Južná Dakota - † 5. septembra 1877, Nebraska) bol druhý najväčší náčelník Dakotov/Lakotov Oglalov, národný buditeľ, zakladateľ Matice Dakotskej. Tašunka bol priateľom ľuda Víta Štúra (po dakotsky Tatanka Vitko). Smelo môžme o Tašunkovi povedať, že svojimi parametrami to celkom ľahko mohol byť aj nadľudo.

Život a dielo

Pôvod

Tašunka žil, jedol, sral, pracoval a bojoval, či aj umrel na území USA, ktoré sa vtedy volalo Divoký Zápach. Je pravdepodobne jediný ľudo na svete, ktorý je(bol) väčší ako Chuck Norris, hoci veľkosť sama o sebe sa, samozrejme, nevyrovná kopu z otočky™. Vedci túto skutočnosť odhadujú aj podľa veľkosti ksichtu, ktorý sa mu dodnes zachoval.

Žrec kmeňa Siuxov Povzbudzujúci Medveď, ktorý vedel všetko tvrdí, že Šialený Kôň sa narodil na jeseň v roku, kedy ich skupina Oglala ukradla sto koňov. Znamená to a aj Mračný Štít to potvrdil, že to nemôže byť iný rok ako 1840 až 1841. Je absolútne jasné, že sa náš hrdina narodil na jar. Vtedy sa volal ešte Cha-O-Ha (počuj „Medzi Stromami“).

Jeho matka, menom Žena s Hrkajúcou Prikrývkou (Rattling Blanket Woman), mala vďaka kvalitnej trvalej prezývku „Brčkavá“ alebo aj „Ľahký Vlas“. V podstate Tašunka pochádzal zo skromných pomerov. Otec sa volal tiež po synovi Šialený Kôň a aby si ho v dospelosti nemýlili s potomkom dal si prepísať meno v občianke na Waglula, čo nemohlo znamenať nič iné ako „Červ“.

Začiatky

Splašený Kôň bol v partii spolu s bratrancom, ktorý sa volal Dotkni sa Oblakov. Tento chasník minimálne raz zachránil Splašenému Koňovi život a bol s ním aj pri jeho smrti. Okrem neho v gangu bol aj jeho mladší brat Vysoký Kôň a bratranec Malý Jastrab. Otatní tam tiež boli ale iba príležitostne, kým ich nezabili. Táto tlupa sa zaoberala rôznou činnosťou ako že kradla dobytok a robila všelijaké podobné pestvá.

Partia si nažívala v pohode kým do ich tábora neprišiel dáky americký lapasák, poručík, menom Grattan a asi 28 ďalších vojakov. Mali dáke pindy, že bledým tváram zmizla nejaká krava, či čo. Siuxovia sa nasrali za také nactiutŕhanie, začali sa trochu viacej hádať, načo im vojaci zabili náčelníka Dobývajúceho Medveďa a to nemali robiť. To, čo potom nasledovalo sa v histórii USA dodnes volá „Grattanov masaker“ a keby sa Necyklopédia chcela zvrhnúť na úroveň Televíznych novín bolo by to hore na titulnej strane.

Náčelnícka kariéra

U Šialeného Koňa po tomto incidente to došlo tak ďaleko, že začal mať stavy tranzu a to také, že to jeho kmeň začal brať vážne natoľko, že sa stal ich náčelníkom. Bolo to asi aj preto, lebo mu Dobývajúci Medveď uvoľnil svoj flek.

Sú isté indície, že jeho mama sa nejako pomýlila a do korenia pomlela aj rôzne bylinky ako Durman, Blen, ži námel z obilia, ktorý sa používa dodnes na výrobu LSD. Suma sumárum, nebolo to na území dnešného Izraela a tak sa naspeedovaný Šialený Kôň vďaka svojej inakosti dostal vyššie bez toho aby ho priklincovali na kríž. Inakosť a uletenosť je vždy predpokladom kariéry.

Tašunka Vitko sa stal niekým. Bol vizionár, ktorý prišiel na to, že my vlastne nežijeme v reálnom svete. Reálny svet funguje na pozadí tohto a teda je absolútne zbytočné sa znepokojovať tým, že raz umrieme. V tomto svete sme v podstate iba tieňmi toho reálneho sveta. Táto jeho filozofia nemala v podtate chybu a spôsobovala to, že keď bolo treba ísť do boja nebol z toho posratý a práve naopak sa tešil, že sa nájde niekto, kto ho premôže, ba aj zabije. Inými slovami jeho vrah mu bol vlastne niečo ako kamoš. Týmito kalerábmi Tašunka nakŕmil aj svoju partiu a tak sa stalo, že sa títo blázni stali postrachom všetkých výtržností na okolí. Tlupa nadopovaných červenokožcov bola pre vojakov konfederácie dosť zapeklitým orieškom, ktorý im nabúraval autoritu.

Tašunka mal aj iné superlatívy. Napríklad do takej výšky skákal tento Koňar o štyri metre vyššie ako Jánošík. Možno práve preto mu hovorili „Šaleny“. Bol to jeden z mála indiánov s modrými očami (pozn. redaktora: toto som si fakt nevymyslel) a relatívne svetlými vlasmi, čo by naznačovalo, že bol Chuckov príbuzný.

Buffalo Béla sa práve od Koňara naučil, ako sa po dakotsky povie „bizony, bizony|“. Treba povedať, že náčelník mal Buffala Bélu celkom rád, aj keď to bol Maďar. Hovorieval mu „Ty tu v Amerike neutláčaš mojich bratov Slovákov, nanajvýš nejakých špinavých Komančov“.

Bitky

Tašunka Vitko by nebol taký známy, keby nemal za sebou nejaké tie významné bitky. Nebil sa len s bledými tvárami, ale jeho kmeň mal tradične rozohraté zlé vzťahy napríklad so Šošonmi, Vraními indiánmi, Čiernymi nohami a inými. Bolo treba aj takto, aby sa nevyšlo z cviku. Okrem tradičných zberov dlhovlasých skalpov v týchto kmeňoch bol Šaleny Kuň absolventom aj týchto známejších šarvátok:

• Fettermanov masaker - bolo to v zime tesne pred Vianocami, t.j. 21. decembra 1866, keď Tašunka Vitko spolu so šiestimi svojimi a Čejenmi si spokojne vyrabovali jeden vlak čo šiel kolo. Vtedy sa im do cesty priplietli nejakí bieli vojaci, ktorých viedol nejaký Fetterman. Čejenské squaw spolu s ostatnými indiánmi sa im všelijako vyškierali, provokovali a možno aj niečo naznačovali že dajú a nahecovaní vojaci sa hrali na prenasledovateľov tak, že za nimi vyliezli z pevnosti a ani sa nenazdali a odrazu tu bola férovka. Sto vojakov proti tisícke indiánskych bojovníkov. Skončilo to stovkou skalpov bledých tvárí. Dobre obišli iba tí, čo boli plešatí. Až na to, že boli aj oni mŕtvi.
• Boj pri povozoch - ďalšia bitka sa odohrala na tom istom mieste, respektíve blízko tej istej pevnosti. Bolo to v lete 2. augusta 1867. Indiáni napadli chlapov, čo pri pevnosti rúbali drevo. Dopadlo to trochu horšie, ba až zle, lebo bledé tváre mali lepšie pušky a tak pošlo päť bielych a 50-120 červenokožcov. Nerozhodne to teda rozhodne nebolo, ale zase indiánov bolo do 2000, takže percentuálne nebola ich mortalita až taká hrozná. No a potom smrdela hora okolo pevnosti, lebo indiáni pochovávajú svojich mŕtvych tak, že ich vykladajú hore na stromy.
• Bitka pri Rosebude 17. júna 1876, keď napadol jeho dedinu generál Crook, obaja tvrdia že vyhrali. Šaleny Koňar preto, že pobil viac bledých tvárí, Crook preto, že uhájil bojisko, na ktorom aj tak nič nebolo, takže ho Indiáni mali v paži. Tu vznikol termín „win-win situácia“, ktorú neskôr zužitkoval aj Stephen Covey (nech mu je Zem ľahká).
• Little Bighorn 25. júna 1876, kde sa stal Custer filmovou hviezdou, nech mu bohovia dajú nový skalp.

Smrť

Dobový obrázok. Niektorá z rití patrí Tašunkovi.

Smrť Šaleneho Kuňa bola vedľajším efektom šírenia civilizácie a demokracie, čím sa Tašunka významne podieľal na vzniku najsamdemokratickejšej krajiny na svete a v okolí. Bolo to počas šarvátok v januári roku 1877, kedy už bola taká zima, že sa Tašunka Vitko rozhodol, že serie na to a že sa radšej vzdá. Rozhodol sa, že vzdaný prezimuje v pevnosti Fort Robinson v Nebraske.

Žil potom asi päť mesiacov spolu inými rudými bratrami v rezervácii Red Cloud Agency. Tašunka bol rodený bojovník, a už mu bolo dlho, tak začal spomínať na zlaté časy. Mal okolo seba všelijakých týpkov a tak sa stalo, že vďaka intrigám ho označili za nebezpečného a chceli ho zajať, pričom sa stalo, že potom ako šiel večer na záchod (hovorí sa oficiálne, že „rokovať“) si nešťastnou náhodou nožom pichol do chrbta tak, že potom ako ho ošetril jeden lekár do rána 5. septembra 1877 na to skonal.

Tašunka Vitko je dodnes dôvodne považovaný za amerického národného hrdinu a tak mu z vďaky stavajú najväčšiu sochu sveta. Inšpiroval ich Mount Rushmore a to aj tým, že ani na tento projekt, respektíve na jeho dokončenie niesú peniaze.

Význam Šialeného Koňa

Šialený Kôň bol bojovník akého americká pôda azda ani nenosila. Bol známy tým, že aj aj jeho nepriatelia uznali, že nebol nikdy porazený. Aj keď ho zabili nebolo to pri zajatí. Väzenie Tašunka Vitko nikdy nevidel. Bol teda slobodný až do svojej smrti. Nenávidel to, čo dnes chápeme ako civilizáciu.

Z bledých tvárí sa Tašunka nikdy neposral. Nikdy sa osobne nestretol s nijakým prezidentom, nezaujíma ho Smer, HZDS, SDKU, SAS, či iná banda... len ak by sa ulakomili na jeho kravy, či iný dobytok. Len nech sa opovážia! Tašunka Vitko nikdy nejazdil vlakom, nemá na Fejsbúku profil, na Pokeci by ste ho darmo hľadali, nikdy nebýval v nijakom podnájme. Šialený Kôň dokonca v živote nesedel pri stole, nie to, že by si naštartoval počítač a na mobil by ste ho tiež nenahovorili. A aj dvere so zámkom mu boli na smiech.

Čiara