Rumunsko

Rumunsko Ŗômâņïă
Prívetivé sídlo kráľovského parlamentu
Základné údaje
Štátné zriadenie	Kráľovstvo
Úradné jazyky	Română, Róm-ština
Hlavné a najväčšie mesto	Bukurešť
Náboženstvo	Upírizmus
Najvyšší bod	Tajomný hrad v Karpatoch (koniec vlajkovej žrde)
Národná hymna	Dragostea Din Tei
Demografia
Nemá demografiu.
Ostatné
Prezident	Nicolae Ceauşescu (večne živý)
Kráľ	Vlad III. Drakula (nemŕtvy)
Národní hrdinovia	Morandi
Zakladateľ štátu	Drakula a Nicolae Ceauşescu
Mena	Rumunská eurolea (ERL)
internet tld	. rum
Vyšný hrad:	Je to rumunský hrad na kopci, cez ktorý tečie rieka Prut.

Rumunsko-Vyšehradsko je vyspelá priemyselná krajina, plnoprávny a plnohodnotný člen Európskej únie a Severoatlantickej aliancie. Rumunsko leží na strategickej križovatke balkánsko-albánskej šije, ktorá sa rozprestiera na úmedzí Čierneho mora a Draculových Transylvánskych Karpát. Až po prijatí Rumunska dostala Európska únia zmysel (šiesty).

Názov krajiny je odvodený od rumu, ktorý Jean Lafitte pašoval z Kuby cez Rumunsko do celej EU. V talianskych "Aktoch X" je zaznamenaná zmienka o tom, že aj názov ich hlavného mesta je ovplyvnený týmito okolnosťami.

Dejiny

Pôvodní obyvatelia sa volali Dákovia. Mali zrejme niečo spoločné s Vandalmi. Ich jediný historický prínos svetu je, že sa podľa nich volajú automobily Dacia a na Slovensku sa občas povie, že (autentický citát) „aha, tam tú značku zase dáky kokot dojebal“. V roku 106 po Kristušákovi ich však porazili Rimania. Južná časť Rumunska sa volala Moesia, a jej historický prínos je ešte menší, volajú sa podľa len niektoré rastlinky a chrobáčiky, napr. Vadonia moesiaca, čo má každý aj tak v p na čom aj tak nikomu nezáleží.

Keď sa veľká Rímska ríša rozpadla, prešlo tadiaľ niekoľko národov (napríklad Húnovia, Avari, Turci) ale žiadni tu nevydržal príliš dlho. Vydržali tu Slovania, ale keďže nemali Ľuda Víta, odnárodnili sa a ostalo po nich len pár názvov, ktorým dnes Rumuni nerozumejú (nap. Târgovişte). Nakoniec obsadili polovicu Rumunska nazývanú Sedmohradsko Maďari a premenovali ju na Erdély. V stredoveku k nám Rumunsko vyslalo Valachov, aby nás kolonizovali, ale vďaka kríženiu (nielen s ovcami) to dopadlo nakoniec dobre a kultúrna úroveň slovenského národa sa ešte viac pozdvihla.

V tej dobe žil rumunský národný hrdina Vlad III. Drakula, nazývaný Ţepeş (Napichovač – podle toho, že mal v obľube napichovanie ľudov na špicaté kokoty koly). S týmto začal po tom, čo mu prišla depeša od Turkov. Nerobil to preto, že by bol zlý, len im chcel skrátiť utrpenie a súčasne vyjadriť svoje národné cítenie. Okrem toho Drakula™ taktiež bol, ako je všeobecne známe, upírskou celebritou, za čo Rumunsko dodnes dostáva od Hollywoodu tučné honoráre za autorské práva. Neskôr založil aj vlastnú kapelu s názvom Ţepeş mode (čítaj Tepeš mód).

Po prvej svetovej vojne sa stalo Rumunsko rovnako ako Československo kontumačným víťazom. Vďaka tomu mohlo obsadiť Rumunsko Sedmohradsko. Maďari sa síce nedali a s pomocou Hitlera ho obsadili naspäť, ale Rumuni sa zase včas pridali na správnu stranu, takže nakoniec sa smiali oni.

Potom už sa nedialo nič zaujímavé, až do príchodu osvieteného vodcu Nicolae Ceauşesca.

Ceauşesco

Nicolae Ceauşescu (počuj Čau Česku) bol pokrokový komunistický diktátor a karpatský génius. Bol veľký priateľ ľudu, umenia, staviteľstva, lovu, pozdravov. Priviedol krajinu až na prah Európskej únie. Keby nebolo tej nepríjemnosti s popravou, boli by tam Rumuni omnoho skôr.

Niekedy v šesťdesiatych rokoch navštívil Rumunsko (inkognito) konštruktér firmy Renault. Nenápadne sa vkradol do miestnej automobilky a odkukal ako sa robia rumunské dizajnové finesy. Tie kurvy Francúzi potom podľa Dácii 1100 začali vyrábať napodobeninu s názvom Renault 8, neskôr skopírovali Daciu 1300 na Reanult 12 a s bezočivým plagiátorstvom neprestali ani pri modeloch Renault 20 a Renault Estafette.

Štátne symboly

Vlajka	Štátny znak

Vlajka krajiny je z neznámych dôvodov odvodená z vlajky AC Sparta Praha. Tvoria ju tri zvislé pruhy v modrej, žltej a červenej farbe. Na žltom pruhu je umiestnená hlava Vlada III.

Štátny znak Rumunska počas histórie často menil svoju podobu. Súčasný štátny znak bol prijatý 1. januára 2007 pri príležitosti vstupu Rumunska do Európskej únie a tvoria ho odlesnené hory, nad ktorými je vyobrazená zamračená obloha. V ľavej časti znaku je spodok ropnej veže, na ktorom sedí vrana. Po krajoch znaku sa vinú klasy pšenice, symbolizujúce rumunské poľnohospodárstvo, previazané trojfarebnou stuhou. Ľavá a pravá stuha má v strede znak EÚ v ktorého strede je chanuková menora. Stredná stuha má vystrihnutý znak, čo symbolizuje boj Rumunov za demokraciu v roku 1989. Na tejto stuhe sedí druhá vrana. Hore sa nachádza šesťcípa hviezda.

Rumunčina

Sv. Vlad III., známy rumunský svätec a milovník ražniči

Rumunčina je podivný nezrozumiteľný jazyk. Rumuni sami tvrdia, že je príbuzný romáckym jazykom ako taliančina a francúzština, a preto vraj Rumunsko patrí kultúrne do západnej Európy.

Cudzinec si ale na rumunčine všimne skôr takých zvláštnych zvyklostí, ako je používanie vokáňa nad "a" alebo chvostíka zhruba pod polovicou všetkých písmen. Samotní Rumuni si sú tohoto handicapu dobre vedomí a na všetkých internetových fórach rumunskú diakritiku veselo ignorujú, čo má za následok, že si medzi sebou v týchto internetových diskusiách vôbec nerozumejú.

Vedecký tím Necyklopédie vyhlásil v júni 2010 súťaž o nájdenie rumunských stránok písaných s diakritikou. Doteraz sa nenašli. Víťaz súťaže získa zdarma zájazd last year. Update 22.10.2017 redaktor JarrodSK konečne našiel správne gramaticky spravenú rumunskú stránku: www.bicicleta.ro

Najpotrebnejšie vety

• Vehicolul meu pe pernă de aer e plin cu ţipari = Moje vznášadlo je plné úhorov.
• Hujer, metelescu blescu = Hujere, táhněte jsi po svejch (Hujer, bež do piči)

Vodstvo

V Rumunsku predovšetkým netreba zabudnúť na rieku Prut, ktorá tečie cez centrum Bukurešti pod tajomným hradom, takzvaným Vyšehradom. V tejto rieke "pláve" mnoho odpadkov, od ponožiek až po LCD televízory, ktoré potom Rumuni lovia.

Ďalšou významnou riekou je rieka Olt. Táto rieka, tzv. meský potok, tečie cez rumunskú chatársku oblasť cez hlboký les cez jednu chalupu, kde býva medveď grizly. Okrem grizlyho, tu žije veľa Rumunov (ako všade) ktorý v tejto rieke lovia ryby a chladničky v nádeji že v nich bude niečo pod zub, prípadne nad zub pokiaľ ide o sánku.

Ďalšou významnou riekou je Agrešuľ (dom. grušuľ). Táto rieka nie je až tak bohatá na odpad ako napríklad Olt alebo Prut, pretože to bola prvá rieka pri ktorej sa utáborili a všetky odpadky z nej už vylovili. Opäť ju ale znečisťujú vraj pre "ďalšie generácie.

Mureš je rieka, ktorá preteká cez Maďarsko a Rumunsko. Jej dĺžka je 756 km a povodie má asi 30 tisíc km². Pramení vo Východných Karpatoch na severných svahoch Poddunajskej nížiny.

Ako posledná je rieka Seret, ktorá pramení na Slovensku, presňejšie v dedine Sereď a potom preteká cez slávnu dedinu Letanovce kde posielajú svojim rumunským rodinám "darčeky", ktoré (ako ináč) ukradli. Ale nie všetky "darčeky" sa dostanú na miesto určenia. Má to dva dôvody:

1. Môže ich vyloviť rybár, ktorý rybárči pri bútľavej vŕbe,
2. Môžu to byť tzv. cigáni ktorí boli vydedení a žijú na Luníku IX.

Železné vráta

Železné vráta (Kovové dvere) je miesto, ktorým preteká Dunaj. Po sútoku všetkých riek ktoré sa do neho v Rumunsku vlejú Dunaj preteká cez toto územie. Väčšinou sa na tomto mieste prečisťuje riečna voda od všetkých chladničiek, kresiel, TV, PC atď. no keď majú dovolenku tak všetok šrot ide ďalej a v ostatných krajinách povodia Dunaja obyvatelia nadávajú, že kto rieku takto znečisťuje. Priestor Železných vrát je na rumunské pomery trošku viacej vyspelé. Je to preto, že sem nazbierali eurofondy a postavila sa jedna vyspelá rumunsko-slovenská firma. V jej okolí sa nachádza veľa zberných dvorov, lebo ako už názov prezrádza nájde sa tu predsa veľa železa.

Štvrté poschodie

Štvrté poschodie je najobľúbenejším rumunským poschodím. V súčastnosti na ňom býva bohatšia vrstva Rumunov. Sú to tí, čo majú veľa detí (aspoň 10), alebo súkromní podnikatelia s hutníckym materiálom( AS). Z tohto poschodia majú rumuni najlepší výhľad. V Rumunsku sa totiž stavajú len štvorposchodové budovy, lebo vyššie sa im stále zrútili.

V minulosti na štvrtých poschodiach bývali len tý najsvetlejši cigáni alebo rumunský kráľ. Keďže je to vysoko, tak tam chodia po hromozvode, prípadne si "požičajú" rebrík. Rumuni si na štvrtom poschodí kupujú najnovší kamerový systém značky B.G.-Secure, alebo G4R.