Rozprávka
Rozprávka je umelecký štýl, ktorým pôvodne oblbovali rodičia decká pred spaním.
Apokaptilistický rozbor podstaty rozprávokUpraviť
Rozprávky pre malé detiUpraviť
Svetlá minulosťUpraviť
Ideálne bolo ak sa deti uspávali príbehom, pri ktorom dobro víťazilo nad zlom. Takéto niečo sa stávalo iba v rozprávkach. Tieto rozprávky vznikali vo veľmi ťažkých časoch a pomáhali náboženským hodnostárom od malička udržiavať v ľuďoch pocit, že bieda a osobné nešťastie je len krátkou predohrou na lepšie časy.
Temná súčasnosť/ budúcnosťUpraviť
Teraz, keď je už internet, komerčné rádiá, televízia a ľudia sa dajú lepšie zorganizovať, oblbujú rozprávkami deti tieto médiá. Vyspelé prístupy a technológie umožňujú oblbovanie rozprávkami nielen pre deti, ale aj pre dospelých.
Decká sú súčasnými rozprávkami smerované na tovar a biznis. V dielach s veľakrát dejovo pripomínajúcimi blúznenie nafetovaného jedinca sú navádzané na to, aby skupovali tovar, označkovaný témami rozprávok. Keď nie, tak sú ešte dokrmované počítačovými (elektronickými) hrami aby sa ich mozgy preprali do novej správnej formy. Decká zháňajú plastové hračky, žijú pseudoživoty v rôznych leveloch a pripravujú sa na závislosť na plastoch a dospeláckych brakových hračkách. Táto závislosť a jej následky ich budú prenasledovať aj v dospelosti až do totálneho mentálneho, morálneho, či materiálneho krachu.
Nemajú strach pred smrťou. Rozprávky ich učia, že zabíjať a umierať je úplne normálne, však, keď si oni dostatočne nazabíjajú z nepriateľových radov, tak si našetria životy pre ďalšie prežitie smrteľných úderov. Pre dnešnú mládež sa stáva rozprávka realitou a realita rozprávkou. Stačí ak rodičia majú na to, alebo majú zmluvu s tou správnou pôžičkárňou. Podobne zodpovedne sa decká správajú potom ako sa dostanú za volanty svojich prvých vozidiel. Ale to už nie sú decká, ale dospelí... či?
Rozprávky pre dospelýchUpraviť
Druhy rozprávok pre dospelých sú:
- Súčasné rozprávky sú v odborných kruhoch nazývané vymývanie mozgov, po slovensky brainwashing. Pozerajú ich celé generačné spektrá. Ľudovia zaspávajú pri rozprávkach, v ktorých im v polovičnom vedomí niekto donekonečna omieľa, čo si majú ešte kúpiť a že na to netreba skoro žiadne peniaze, že stačí iba jeden Eurocent, či dokonca iba občiansky preukaz... t.j. kontaktné údaje pre exekútora. Už nie je jasné, čo je program, čo je realita, a čo je život.
- Ďalšou skupinou rozprávkarov sú skupiny zamestnancov úžerníckych skupín, ktorí píšu umelé príbehy o tom, ako im na každom záleží. Záleží im hlavne na mocenskom systéme, ktorý ich mecenášom prisúva príjmy z daňového systému. Ich rozprávky sa volajú volebný program, ich zbraňou je rozprávať o tom, čo bežný ľudo, ovčan, chce počuť a tváriť sa prajne. Takáto politická rozprávka sa ináč nazýva aj demagógia.
Druhy RozprávokUpraviť
Podľa pôvoduUpraviť
- ľudova rozprávka pre decká
- umelá rozprávka pre decká
- vedomá lož pre dospelých a decká
Cielené rozprávkyUpraviť
- Program politickej strany
- Reklama
- Chrípková pandémia
- Ciele nehnuteľností sú na historickom minime
Systémové rozprávkyUpraviť
- Dokonalosť trhového hospodárstva
- Spravodlivosť deľby práce v komunistickom zriadení
- Výhody pôžičiek a hypoték
- Výhody investičných poistení
- Rôzne tie kecy o solidarite
- Sociálny štát
- Ľudia si zaslúžia istoty
- Vplyvy noviel zákonníka práce na zamestnanosť
- Nevyhnutnosť šetrenia a uťahovania opaskov
JurošíkUpraviť
Jurošík je rozprávkový seriál podľa skutočných udalostí o zbojníkovi a o dvoch zemepánoch. Všetci traja chudobným brali a bohatým dávali.
VečerníčekUpraviť
Najznámejšia televízna rozprávka. Je vysielaný na STV. Vznikol už počas 2. svetovej vojny. Vtedy mal názov Hitlerníček a rozprávku na dobrú noc dával Adolf Hitler. Okrem Slovenska ho vysielajú v Česku a v Izraeli.