Religionistika
|
† VORSICHT † BLASPHEMIE † VORSICHT † BLASPHEMIE † VORSICHT † | |
| Tento text drzo rozpráva o náboženstve!!
Emeritný rímsky veľkňaz SS Joseph Rat-Singer uvaľuje kliatbu na každého, kto sa ho opováži čítať! | ||
|
VEDECKÝ TÍM NECYKLOPÉDIE odporúča článok Religionistika, pretože odhaľuje odborné fakty. Tento článok môže byť použitý |
Religionistika je matka všetkých siekt. Je v pozadí. Pozná Vás. Prečíta Vás, prekukne, porozpráva o Vás príbeh. Je to veda, ôsme a tajné slobodné umenie (vedný odbor 2.1.16). Je vymedzená. Jej metódy sú tak tajné, že ich poznajú iba najvyšší zasvätenci a iba úplni blázni sa odvážia ich použiť. V religionistike si nájde každý všetko. Pre blbca je mucholapkou, pre ignoranta mucholapkou pre blbcov, pre diletanta kultúrnym fenoménom...
VedaUpraviť
Religionistika je na Slovensku zábavno-vedným odborom, čo je dobre, pretože ak budú slovenskí ľudia veľa vedecky skúmať, budú omnoho šťastnejší, že sú. Pretože je religionistika veda, jej objavy sú vedeckými objavmi. Ak uvažujeme o tom, že niektoré vedy sú ako pornografia: hard a soft, na pomyslenej stupnici tvrdosti je religionistika takou lepšou kamennou soľou.
Religionistika umožňuje majstrovi tohto umenia pohybovať sa po oboch stranách neprekrývajúcich sa magistérií poznania, ako ich uvádza Richad Dawkins v knihe sklamanie z Boha (bez ohľadu na to, čo tento termín môže v skutočnosti znamenať).
Religionistika je tiež (a to je dôležité) nepredpojatá, čo je zapríčinené personálnymi obmedzenosťami a vysvetľované ako morálny štandard, ktorý bráni predsudkom. V tomto zmysle je karmické ekvlibirium zachované tak, že religionistika je rovnako nepredpojatá ako nepredajná.
Hovorí sa, že posledným stupňom religionistického zasvätenia je poznanie spojené s úplným vnútorným bádatelovým pochopením, že religionistika je v skutočnosti o ňom samom.
Vedecké krédoUpraviť
Vedeckým krédom religionistiky je starodávne Kardesianské zariekadlo, prvý krát publikované v knihe Kazateľ (קֹהֶלֶת) [1:9], neskôr stelesňujúce buržujáznu mystiku: „Nihil novi sub sole...“[1]. Toto zariekadlo podľa niektorých post-moderných teórií chápané v takom význame, v akom používajú Zapatisti svoje: „¡Ya basta!“
Objekty výskumuUpraviť
Religionistika skúma (a) Explicitnú vieru každého jedinca a skupiny, živého alebo dávno mŕtveho v každom kontexte a aspekte, bez ohľadu na kauzálnu doménu a (b) Implicitné neverejné reprezentácie každého jednotlivca založené na jeho presvedčeniach (ergo: výsledkoch heuristickej inferencie jeho mozgo-mysľového aparátu). Religionistika sa tak zaujíma napríklad o veľké súčasno-monotónoteistické systémy, ako napríklad kresťanstvo vedené Ježidom a jeho nasledovníkmi, ale napríklad aj malými heretickými skupinami nehalachických židov obetujúcich na chanuku žirafy Radegastovi (ktorí sa inak tvária ako Ježidovi následníci, lebo veria v reinkarnáciu).
Ako vysvetlil anonymný respondent a prestížny mysliteľ z blízkosti Beckova: „Veď tých vier je plná piča!“
Vedecké metódyUpraviť
Religionista sa najmä zamýšľa nad tým, čo vidí, keď je relatívne príčetný. Kým pozoruje, premieta si, čo by asi robil on a tak dospeje k tomu, čo si asi myslí objekt (objekty), respektíve subjekt (subjekty), jeho výskumu (výskum však nie je pre religionistu povinnosťou, ale rozptýlením). Dôležitou metódou v religionistike je tzv. vhľad. Vhľad je precítenie názorov druhého človeka, ako ho opisuje Martin Buber. Postupným zamýšľaním (sa) splynie myseľ výskumníka s mysľou skúmaného subjektu, až napokon výskumník dokáže povedať, čo si myslí. Výskumník si každopádne musí písať výskumnícky zápisníček, aby mohol niečo preukázať grantovej komisii (v prípade, že sa vráti -- fyzicky aj mentálne).
"Táto stránka nevznikla za deň! Ani za dva!! (A nebola myslená pre FULL HD, ano?) "
- Mysliteľ
Bratislavský hovnoman overil,
že táto stránka si plní svoje posranie
Príklady používania vedeckých metód v ReligionistikeUpraviť
Napriek syzifovskej snahe o utajovanie svojich metód, niektoré z nich predsa len prenikli na verejnosť:
1. Poviedka o Rosenkreutziánoch
„Metódami [...] budú analýza, syntéza, komparácia a vyvodzovanie záverov na základe zhody prameňov. Hlavnou metódou štúdia primárnych prameňov bude myšlienková analýza, a následná syntéza, v zmysle pokusu o abdukciu základných myšlienok, téz a okruhov, ktorými sa fenomén [...] vyznačuje. V istom zmysle tiež pôjde o snahu o vyvodenie základných kategórií, pomocou ktorých by bolo možné nejaké hnutie, dielo, či mysliteľa, označiť...“
2. Poviedka o vode
„Nebudem sa zaoberať vnímaním posvätna v každodenných udalostiach, bol by to začarovyný kruh, ktorý by neviedol ani len k náznaku objasnenia súvislosti s mojou témou. I keď náznaky by možno boli aplikovateľné, ale keďze sa im momentálne nevenujem, radšej nebudem o nich hovoriť ako o náznakoch, ani ako o indíciach, skôr ako o zabudnutých fenoménoch.“
Vedecké výzvyUpraviť
Religionistika stojí pred dvoma (v podstate neriešiteľnými) záhadami: (a) čo je to to náboženstvo, o ktorom stále niekto rozpráva a (b) akou metódou by ho mohlo skúmať, aby nikto nebol urazený, ale zas sa ani nik nesmial. Okrem týchto výziev je religionista konfrontovaný ešte s výzvou čisto ľudskou: ako sa preniesť cez všetkých tých ľudí, ktorí síce nie sú religionisti, ale veria, že veria a preto z pozície svojej stelesnenej intuície, nemajú problém všetko vysvetliť a pripraviť religionistu o prácu.
Niektoré príklady všeobecných výziev, ktoré rieši ReligionistikaUpraviť
Moderný, mestský človek sa stretá s rôznymi pseudo-náboženskými fenoménami, napríklad:
- Paneláková mágia: človeku sa pritrafí, že za ním príde jeho šéfka a ponúkne mu lektvar, po ktorom nie len, že vyzdravie, ale sa aj zamiluje do svojej nezmyselnej práce. Religionista Július v takomto prípade rozhodne odporúča piť! Nie veľa, lebo šéfka považuje lektvar za vzácny a musí ho naliať každému. Obsah takéhoto nápoja je vcelku irelevantný (maximálne môže spôsobiť ukrutnú hnačku -- tú treba maskovať), pretože dôležité je pitím priznať šéfkinu autoritu a participovať na kolektívnom duchu (nech už ním je čokoľvek nechutné). Výhodou je tváriť sa ľahko povznesene a zároveň pokorne (ako to dokázal Syr Čimnoj pred odchodom do Nirvány).
- Špeciálny pliešok z Atlantídy negujúci nezdravé GSM [2] vlny: Ak vidíte, že sa vám šéf snaží ukázať, že ma na telefóne (pôjde najskôr o vysúvaciu nokiu s dokúpenou 64mb kartou) nalepený pozinkovaný plech o ktorom hovorí, že je z Atlantídy, treba sa radiť druhým Júliusovým odporúčaním: zadovážiť si podobný, ale lacnejšie vyzerajúci. Tiež je múdre obdivne hovoriť o šéfovom pliešku (že má lepšiu perforáciu -- toto slovo nepoužívať, nemusel by mu rozumieť, alebo je všeobecne účinnejší, lebo sa viac leskne).
- Religionista Július má ešte 11 (jedenásť je maskované prvočíslo, pretože je deliteľné štyrmi) ďalších odporúčaní, ako prežiť impakt postmodernej mágie.
Vedci, ktorí vysvetlili náboženstvoUpraviť
Dr. Rudolf Otto uvažoval nad správami z výskumov z rôznych necivilizovaných častí sveta; tak zistil, že všetci ľudia boli pôvodne protestantmi.
Dr. Sieg-Mund Freund (známy psycho-anal) vďaka introspekcii pochopil, že všetci ľudia, ktorí veria, sú neurotici (v toto svoje hlboké presvedčenie neprestal veriť až do svojej smrti).
Dr. Pascal Boyer, preukázal že človek má vo zvyku sa zaoberať náboženstvom v prípade, ak otázky s ním spojené stimulujú jeho mozog viac.
Upozornenie!!
Práca so symbolmiUpraviť
Symboly sú v religionistike najdôležitejšie, keďže každý z nich znamená niečo. A keďže je možné spojiť svoju myseľ so všetkým, neexistuje nič, o čom by sa nedalo vedecky (religionisticky) rozprávať. Vedecká rozprava je sama symbolom. Rozprávanie v symboloch je dôležité, lebo rozprávanie samé je dôležitejšie ako mlčanie. Mlčanie je síce múdrejšie, ako rozprávanie, ale skutočným symbolom múdrosti sa stane, až keď človek zmĺkne, nie keď mlčí od začiatku.
Symbolom religionistiky samotnej je Urobsaboros (ουροβςaβóρος), čo je had, ktorý si serie do huby. Toto môže byť niekedy vnímané ako nechutné, ale je to pravda.
Práca s charizmouUpraviť
Religionista dokáže rozpoznať a vedecky zapúzdriť charizmatického človeka, ktorý môže jedného dňa založiť nové náboženstvo. Aby to nebolo také jednoduché, náboženstvo môže založiť aj človek bez charizmy (a bez intelektu). Príkladom je sekta vesmírnych ľudí vedená Ivanom a Bendom /-3kč/ (za pomoci jeho priateľky - dojičky /-2kč/). Charizma sa meria jemným osciloskopom, jednotka charizmy je jedna kečka, kč (z amglického face, fc).
Podľa teoretika charizmy, Mgr. Silvio Michala je ultimátnou podstatou charizmy prirodzenie. Traduje sa, že Ježid sám mal prirodzenia dve. Božské a ľudské. V poštovej moderne však nie je až tak dôležitý počet prirodzení, ako prirodzená schopnosť charizmu kapitalizovať, čo od roku 2010 (kedy väčšinu grantových komisií ovládli bradaté hipsterské deti) vytvára výhodné postavenie pre všetkých religionistov.
Práca s naráciamiUpraviť
Slovensko je krajina rozprávok (odborne: narácií), rozpráva ich tu každý. Dokonca oficiálna propagácia Ficotovej garnitúry Slovensko takto hrdo ukazuje. A práve religionista sa rozprávkami zaoberá. Religionistka (ako vedecká una anima) zistila, že na Slovensku ustúpila realita rozprávkam už v roku 1231, krátko po znovuobnovení Veľkej Moravy. Religionistka vyvažovať mity v sorizovať prietať, že niektoré narácie musia ostať tajomstvom na veky! Preto musí vykto pozerá a prípadne aj siahnuť po autocenzúre...
Dobré narácie súvisiace s Religionistikou:
- Torbitt Document (Podiel bývalého maďarského premiéra Férenca Nagya a iných fašistov na vražde JFK a budovaní nacistickej vojenskej základni na Mesiaci)
- Príbeh religionistu Júliusa, ktorý v roku 2011 zachránil (dočasne) svet, keď sa pokúsili vrátiť nacisti z mesiaca.
- Religionista Dr. Robert Langdon (z číreho sentimentu) zachránil Vatikán, keď sa ho ilumináti pokúsili zabiť antihmotou. Dr. Roman Kečka predmet: Človek, anieli a démoni v Kresťanstve.
- Religionista Dr. Robert Langdon (vedený pravdepodobne chtíčom) zachránil poslednú Ježidovu žijúcu príbuznú. Vyspal sa s ňou iba v Nemeckej verzii príbehu, kde to robili na barana“.
 |
PromiskuitaUpraviť
Promiskuita v religionistike je súčasťou výcviku výskumníka, ktorý vďaka nutnosti riešenia veľkého množstva spoločenských iterácií, zlepšuje si takto svoje umenie vhľadu. Religionista rozlišuje dvojaký sex:[4] (a) ten prirodzený, ktorému sa nevyhne a (b) ten dobrý, ktorého je málo. Aj keď o tom nie je možné rozprávať, je jasné, že sex (práve ten dobrý sex) je symbolom (dobrého) duch-hovna. Religionista je do istej miery otvorený homosexualite.
KresťanstvoUpraviť
Bulkeley, vykladač snov, upozornil na kresťanskú predpojatosť religionistiky, ktorá sa okrem promiskuity prejavuje najmä symbolickou etymológiou pôvodne latinského slova religare (upnutý), kedy toto slovo symbolizovalo monastickú prax duchovného spätého so svojou rehoľou mimo svetské človečie centrá.
Neskôr, keď protestanti zbohatli natoľko, že si mohli dovoliť financovať vedu, upínali sa na religionistiku, keď sa snažili dokázať tzv. prvotné náboženstvo, ktorým bol pra-monoteizmus (ako ho hlásal majster Ján Hus a neskôr objavil dr. Rudolf Otto).
V rovnakom čase si upnutosť začali dokazovať aj nekresťanské resentimentné komunity. Napriek tomu, že mnohí z týchto prináležali k iným veľkým moderným náboženským prúdom sú najmä americkými upnutými považovaní za pohanov, čo dalo vzniknúť legende o dvojakom resentimente religionistov: kresťanskom a pohanskom.
Priemerný religionista je však ateista, ktorý si myslí, že verí v new age (čo vo svojej podstate zahŕňa oba resentimenty a to aj v prípade, že ak sú tieto pojmy vnútorne vyprázdnené, respektíve od počiatku zmysluprázdne). Kresťanská minulosť religionistiky tak vytvorila unikátne podmienky pre vedecké skúmanie, ktoré je možné, a v istom zmysle aj obhájiteľné, i v prípade, že predmetné fenomény (teda náboženstvo a religionistika) vôbec neexistujú. Z tohto pohľadu na zdroji resentimentu nezáleží, dôležitý je iba pocit blaha.
Orientálne tradícieUpraviť
Mäkký povrch vedeckého naratívu, na ktorom je upnutá Religionistika, zákonite presahuje rámec Západnej kultúrnej paradigmy a otvára adeptom možnosti pobaviť sa premýšľaním o Východných tradíciach duch-hovna. Nemálo úspechov bolo dosiahnutých pri rozímaní nad zmyslom života obyvateľov blízkeho, stredného a ďalekého Východu. Medzi najvýznamnejšie prvky, ktoré sa podarilo religionistike implementovať do vedeckého diskurzu patria: (1) Neulpievanie na metóde, (2) Repetitívnosť, (3) Dong Xian Miaovu metódu dýchania riťou.[5]
Identita religionistuUpraviť
Identita, ako fenomén, je tiež objektom štúdia religionistiky. Je teda príznačné, že religionista identitu nemá. Na druhej strane je hodné zmienky, že religionistika samou svojou existenciou dokáže vytvoriť identitu širokej plejáde amatérskych, v drvivej väčšine neúspešných, hladačov duch-hovna, ktorých spája pochopenie, že nie sú religionisti.
Addendum: Hĺbkový psychologický výskum nepotvrdil, že religionistovi chýba identita z dôvodu sociopatie.
Dong Xian Miaou (1897 - 2011), Čínsky duchovný majster
vyše sto rokov dýchal riťou podľa starého taoistického učenia,
žiadne veľké duch-hovno však nestvoril...
Kariéria religionistuUpraviť
Kariéra religionistu začína jeho odchodom. Pravdepodobne existuje korelácia medzi skorým odchodom a mierou následného úspechu. S religionistikou nájde človek uplatnenie ako telefonista, závozník, poštový doručovateľ, barman alebo gigolo. Najúspešnejším religionistom je Viktor Cicko , dobrodruch, cestovateľ, spravodajca. Zamestnanec Armády Slovenskej republiky a hiphopera Branči Kováča, ktorému držal kameru.
8. 1. 2015 firma Démon zverejnila inzerát na kontaktnom portále profesia.sk v ktorom uviedla aj zoznam vysokých škôl a odborov, ktorých absolventov nechce vidieť. Podľa zaručených zdrojov, medzi nimi pôvodne figurovala aj religionistika. Pravdepodobne po intervencii fanúšika slovenskej religionistiky, Fatí Šakákiho, však bola z tohto zoznamu odstránená.
Duch-hovnoUpraviť
Doch-hovno je vedľajší, transcendentý výsledok pôsobenia každej mysle. V prípade, že myseľ nerieši skutočné problémy (napríklad prežitie alebo rozmnožovanie), produkuje duch-hovno. Toto môže mať pestrú škálu prejavov...
Práve tieto kategorizuje, porovnáva a láskyplne vníma Religionistika.Religionistika pracuje s každým duch-hovnom bez predsudkov, uchopuje ho a velebí ho (v rámci možností a rozpočtu). Bez ohľadu na to, aké duch-hovno to je, komu patrí a kto sa mu klania. Pre religionistiku sú všetky duch-hovná kongruentné ekvivalentné. Výsledkom religionistického výcviku je schopnosť manipulovať s duch-hovnom. Príkladom dokonalej duch-hovnej bytosti je Mr. Hankey,[6] Vianočný fetiš.
Odporúčaným duch-hovným darčekom je krúžok na penis.
Budúcnosť religionistikiyUpraviť
Budúcnosť religionistiky je zelená a čiastočne aj akreditovaná. Rovnako zelená je aj farba Islamu, ktorý je na Slovensku už ako doma. Duch-hovný význam uvedenej koincidencie je taký, že budúcnosť religionistiky nie je ani ružová, ale nie je ani čierna (čo treba ešte premyslieť, ale nie píliš). Takýmto priam talmudským sofizmom možno vysvetliť aj zmysel jej smerovania, etc. (...) Napriek tomu, že religionista si želá pluralizmus v názoroch a je tolerantný ku všetkému, k čomu sa tolerantným byť dá, čo sa týka budúcnosti Európy, zastáva realistický postoj a študuje Arabčinu (mainstream), prípadne Farsí (hipsteri).
Praktické aplikácieUpraviť
Religionista nemá na slovensku uplatnenie z nasledovných dôvodov: (a) tretina slovenských občanov sú veriaci kresťania ale až štyri pätiny (napriek svojej neviere) sa za nich považujú. Slovenskí občania sa snažia vymeniť svoje peniaze za (aspoň nejakú) metafyziku. Ideálne je nakupovať duch-hovno v telešopingu. Niektorí takýto občania prejavujú svoju drzosť a zároveň idiotizmus tým, že sa snažia nájsť duchovno v religionistike. (Výsledkom je samozrejme rozklad osobnosti.) (b) Pre religionistu je príliš nečisté živiť sa tým, čo vyštuduje, a teda (c) praktickou aplikáciou religionistiky je pseudoduchovná samoliečba samotného religionistu.
ŠtúdiumUpraviť
Podľa inštruktážneho manuálu adept religionistickej náuky:
...by mal zvládnuť teoretické základy religionistiky..., ...by si mal osvojiť základy práce s odbornou literatúrou..., ...by mal byť presne schopný spätne identifikovať ..., ...by mal byť schopný..., ...by mal byť schopný dožiť svoj nehodný život v konjuktíve... by mal byť schopný odbornej diskusie...
Aby sa ťažký a márny študentský život adeptov religionistiky zjednodušil, začala sa táto cca od roku 2015 produkovať v kombinácii s odbormi, ktoré adepta môžu eventuálne uživiť (alebo sa aspoň môže cítiť menej trápne.
Dosiahnuté výsledkyUpraviť
(1) Na Slovensku prebehol religionistiký výskum rómov (brikety), ktorý zistil, že tieto veria. Konkrétne veria, že ak dostávali podporu 4300 Sk, od 1. 1. 2009 budú dostávať podporu 30 x toľko v €. Religionistika dokázala, že viera, že niekym budú obdarovávaní, je veľmi mocná.
(2) Na Slovensku tiež prebehol, prebieha a bude prebiehať výskum religiozity religionistov. Väčšina z výskumov ukazuje, že drvivá väčšina religionistov sú kresťanci, ktorí inklinujú k judaizmu.
(3) Slovenskej religionistike sa skoro podarilo odvrátiť druhý príchod Ježida.
MedializáciaUpraviť
Prísť Religionistike na meno je niekedy nadľudsky ťažké. Je to z dvoch dôvodov: (1) Jej meno je komplikované, je možné si ho ľahko zmýliť - toto sa stáva najmä vidiečanom. (2) Jej obsah je natoľko komplexný, že vytvorenie vnútornej reprezentácie k nej je kognitívne náročné; takéto mentálne premáhanie sa je prakticky zbytočné, keďže v súčasnej spoločnosti, v ére vrcholiacej poštovej moderny, môže byť človek najlepším hiphoperom, raperom alebo iným filozofujúcim komediantom aj bez hlbšieho porozumenia v čokoľvek.
Vedecké a spoločenské oceneniaUpraviť
Religionista počas svojho vedeckého životné cyklu (asi 60 rokov akademickej kariéry, počas ktorej udrží kriedu a moč) získava bezpočet ocenení; čo je dobré, správne, žiadúce, dôstojné a spásonosné. Všeobecná spoločenská podpora religionistike a religionistom je ocenením ich nadšenia a snahy robiť život novším.
Cena ministerstva kultúryUpraviť
Slávneho dňa, 20 apríla 2004, pri príložitosti nedožitého sto pätnásteho výročia (115 je tajné prvočíslo používane na ministerstve kultúry) narodenia Adolfa Hitlera (ktorý sám však bol skôr antropológ, než religionista) udelil minster kultúry Rudolf Chmel cenu ministra kultúry Rudolfa Chmela za rok 2003 prof. PhDr. Jánovi Komorovskému za „celoživotný prínos k rozvoju slovenskej kultúry a regionalistiky“.
Ceremoniálne udelenie akreditácieUpraviť
Pri príležitosti deväťdesiateho (90 nie je prvočíslo, ale všetci sa modlíme, aby bolo) výročia od [foto/pict-22-21.png založenia prvej Slovenskej univerzity] Jánošom Ámošom Komenským bolo slávnostne akreditované magisterské štúdium odboru Religionistika na filozofickej fakulte UK; takže sa všetci prihlásime].
Spoločenský životUpraviť
Status religionistu garantuje pestrý a dobrodružný spoločenský život, o ktorom sa po smrti oplati rozprávať (ak je komu). Religionistika prevádzkovala esteticko-futbalový dobrodružný klub Hamaget (Heilige Maschinengewehrtruppe). Tiež sú známe minimálne dva prípade, kedy sa Religionisti-ašpiranti pokúsili vystúpiť na K2 (za zľahčených: podmienok 1 pivo/poschodie). Religionisti zorganizovali v roku 2006 lámavicu v podniku zvanom Stoka, čím ho tesne pred zrušením zviditeľnili. Keďže akcia to bola dobrá, dali na mieste vtedajšej Stoky vybudovať pamätník zo skla a oceli.
IniciácieUpraviť
V čase medzi Pankrácom a letnou rovnodennosťou je každoročne vo vybranú noc iniciovaná nová skupina religionistov-ašpirantov, ktorí tak získavajú privilégium viesť reči o duch-hovne. Keďže religionista nemá identitu, možno predpokladať (a zverejniť), že práve iniciácia je proces, v ktorom sa človek tápajúci zo záťaže svojej identity vymaní. Keďže iniciácia je posledným významným duch-hovným zážitkom počas životného cyklu religionistu, je táto prirpavovaná s mimoriadnou starostlivosťou. Platí oximormón, že skutočnou iniciáciou je .
Addendum: Pri príležitosti pätnásteho výročia svojej iniciácie sa Mgr. M. Čakloš bol vyjadril: "...ja som ten akt iniciacie nevnimal az tak bytostne skratka ma zujimalo ako sa co najrychlejsie odpalit do inej reality"
Protesty proti religionistikeUpraviť
Religionistika, keďže sa vyjadruje o tzv. náboženstvách, sa dostáva do rečí, pretože náboženstvá sú pre ľudské srdcia, "duše" a peňaženky citlivé. Nemálokrát sa nájdu ľudia, ktorí sú vnútorne presvedčení o jedinej svojej pravde a správnosti svojho malého životného presvedčenia. Religionista takéto postavičky reflektuje, analyzuje, vedecky skúma, aplikuje na ne emický prístup a myslí si svoje.
| od jediného Boha a Stvoriteľa a Jeho Syna a nášho Spasiteľa Ježiša Krista!( -- Peter Pajdičko, 2011)<< |
OsobnostiUpraviť
Každý rok prichádzajú študovať toto skryté učenie nové a horšie kreatúry s chtíčom uchopiť duch-hovno a získať status religionistu. Výnimočné kreatúry sú: Pavol Bútor (†), Buly (-), barón Alex, Bc & Bc(-), (suspendovaný) filozofujúci SBS-kár Stano (-), (momentálne in memoriam) regionalista Július Oláh (4), ale tiež fašizujúce TO (3), vševed Andrej Zeman a najskvelejší následovník Syna Jeho, Ježida Krista -- Peter Pajdičko (1)
Duchhovné cestovanie v čase a nadčasovosť religionistikyUpraviť
Albert Einstein vysvetlil čas ako nevyhnutnosť k tomu, aby sa všetky veci nediali naraz. Albert sa, prirodzene, mýli. Všetky veci sa dejú naraz, akurát niktorým to dochádza pomalšie.
Pop kultúraUpraviť
|
Chvíľka poézie: „Loosing my religion, Graveworm ...raaah life... is bigger, Its bigger than you & you are not me |
Iné religionistické projektyUpraviť
Bez štipky homofóbie prijmi za svojich kultúrnych hrdinov:
- Legolas, elf
- Mirko z kóanu o Palovi Bútorovi
S pokorou príjmi aj:
Cestou na skúšku z Ugrofínskych náboženstiev s kľudom vypočuj:
V duchu predvídaj:
- Tento deň v minulosti
- a kto všetko sa pozerá...
...navštív:
...a časom dobre premysli:
Poznámky a pozvánkyUpraviť
- ↑ Doslovne: Nič nie je nové pod slnkom. To, čo pred nami vidím, je ideálna analytická kolektivita, ktorú videl už Goethe a o ktorej hovoril vo svojej básni „Geheimnisse“. [...] Báseň bola napísaná v roku 1816 a niet pochýb, že predbehla dobu. Popisuje kolektivitu založenú na princípe náboženského prijatia individuálnej cesty a na Menschwerdung. Symbolom tohoto kláštora je [www.amorc.sk kríž obopnutý ružami], ktorý symbolizuje vzkriesený život -- motív pučiacej vetvy z Tannhäausera alebo motív stromu života. Ľudia staroveku hovorilo o Strome života toto: "Ušľachtilý strom, zasadený s výnimočnou zručnosťou, rastie v záhrade. Jeho korene siahajú až na dno pekiel, jeho koruna sa dotýka božieho trónu v plnej kráse jeho listy sú nádherné." Tento strom je vyjadrením kolektívnej funkcie, ktorá sa rozvíja na základe analýzy aj života samotného (C. G. Jung, 1916)
- ↑ K škodlivosti GSM signálov, odpočúvaniu mobilov a ďalším hajzlovstvám naštuduj príslušné narácie, napríklad tu: http://ask.metafilter.com/57178/Conspiracy-Theory-Cell-Phone-Tracking
- ↑ Traduje sa, že Marcel Čakloš odplával hore prúdom Váhu na bielom vodnom buvolovi, kam odišiel študovať reč vtákov a zvierat. Po dosiahnutí osvietenia zľahčoval údel levom v Bratislavskej zoologickej záhrade. V čase Corony Marcel ucítil, že už poskytol všetky odpovede, vzal na seba svoju skutočnú podobu a ešte raz osedlal vodného buvola, zanechajúc nikým nekladené otázky nezodpovedané. Po Marcelovi ostala nepoužitá pokladnica, vzhľadom pripomínajúcom knihu o histórii Ríma, jeden starý zošiť, na ktorého obale bolo načmárané 宇宙 侵略者, 西角 友宏, 1978, jedna 5,25" disketa s popiskom Gay Blade a dve skutočné knihy. V knihe Akvárium v kocke od Ladislava Andodiho zanechal overenú kópiu rodného listu a v knihe Tajné dějiny Evropy od Bohumila Vurma apokaliptický text, písaný formou platónskeho dialógu s Albertom Pikeom, Davidom Ickeom a Miroslavom Čajkom.
- ↑ K systematickej terminológii v sexualite porovnaj: (2005) Gerboc, M.: Kvapky krvi, Štruktúry sadomasochizmu. Chronos, Bratislava.
- ↑ Majster Dong Xiao Miau náhle ukončil svoje pozemské pôsobenie predčasne, vo veku nedožitých 114 rokov, po tom, čo mu zabehla kostrč pri čítani manifestu Petra Pajdička.
- ↑ http://www.southparkstudios.com/guide/110/