Rakúsko

SPÖ Demokratischen Volksrepublik Austria
To aby ste nezablúdili.
Základné údaje
Štátné zriadenie	Oné...., monaranarchia
Úradné jazyky	nemčina, nemčina a jóóódlaiíčina
Hlavné a najväčšie mesto	Viedeň
Druhé najväčšie mesto	Nie je
Členenie	Rozčlenené ako keby mali rozlohu ako Čína
Najvyšší bod	Mont Gomery
Najdlhšia reka	Donau
Národná hymna	Mení sa podľa udalosti
Demografia
Rozloha	V medziach hraníc krajiny
Počet obyvateľov	8 euromiliónov
Hustota osídlenia	Okrem Viedne sa celkom dá aj dýchať
Susedia	Česko, My, Maďarsko (ako inak v každej riti musia byť), Slovinsko, Taliansko, Lichtenštajnsko, Švajčiarsko, Nemecko
Ostatné
Prezident	Hans Fischer alias rybý muž
Premiér(ka)	Neni, majú kancelára
Zakladateľ štátu	Adolf Hitler
Mena	Euroszilingh (ESZL)
internet tld	.at

Rakúsko je hornatá krajina na juh od bratov pepíkov. Obyvateľstvo hovorí po rakúsky, ale my vieme, že je to len obyčajná nemčina, čo väčšine Rakúšanov spôsobuje riadnu traumu. Rakúska národnosť totiž de facto neexistuje, pretože jej chýbajú základné atribúty - vlastný jazyk a písomné pamiatky. Rakúšania vznikli obyčajným miešaním národností, ktoré sa historicky vyskytovali v okolí Viedne. Od jednotlivých národností prevzali avšak ich najlepšie vlastnosti. Od Turkov bezohľadnosť a zákernosť, od Maďarov nadutosť, od Čechov zbabelosť, závisť a priezviská, od Rusov koleso do Práteru, od Židov chamtivosť a od Nemcov ich tradičný zmysel pre humor (z tohoto dôvodu prevzali aj ich jazyk). Rakúšanov tedy nie je možné považovať za národ, ale za obyčajné etnikum.

Naviac sa Rakúsko v skutočnosti vôbec nijako nevolá, pretože jeho nemecký názov znamená "východná ríša", čo bez informácie o tom, čo leží na západ od neho, nedáva vôbec žiadny zmysel. To jeho obyvateľom spôsobuje druhú zásadnú traumu. Tretia zásadná trauma je spôsobená skutočnosťou, že i napriek miliardám šilingov investovaných do historického výskumu sa nepodarilo nájsť vôbec nič, čo Rakúsko prinieslo svetovej či európskej civilizácii okrem Víneršnicclu, Mozartových gulí a Adolfa Hitlera.

Vlajka

Rakúska vlajka sa skladá z niekoľkých kusov látky. Najčastejšie zo starých teplákov či monteriek; tieto kusy látky bývajú zafarbené vodovkami alebo pastelkami. Farbenie látky na vlajku býva slávnostnou náplňou hodín výtvarnej výchovy na rakúskych školách.

Štátne zrútenie zriadenie

V Rakúsku odjakživa vládne šialená byrokracia. Došlo k tomu na počiatku 20. storočia. Keď sa rozpadla stará Habsburská monarchia, každá z novovzniknutých zemí niečo zdedila: Československo zdedilo priemysel, Maďarsko zdedilo poľnohospodárstvo, Chorvátsko si ponechalo more, Sedmohradsko sa pripojilo k Rumunsku a ako veno mu prinieslo krásnu krajinu. A samotnému Rakúsku ostal už len ten byrokratický aparát a ruské (!) koleso v Prátri. Mraky úradníkov spútali život krajiny tisíckami zákazov, okraje ciest posiali značkami obmedzujúcimi rýchlosť na úplné minimum, zdanili kompletne celé podnikanie, podrátovali hory lanovkami, narovnali Dunaj do rovného koryta a prikázali všetkým ženám nosiť nevkusný zastaralý kroj, tzv. dirndol.

Cirkev a náboženstvo

So štátnou byrokraciou v Rakúsku úzko spolupracuje cirkevný aparát. Jediné dovolené náboženstvo je už tradične rímskokatolícke. Po skončení Prvej svetovej vojny prevzala katolícka cirkev kompletnú sieť agentov a konfidentov od rakúsko-uhorskej tajnej polície. Cirkev v dnešnej dobe najmä monitoruje, či všetci Rakúšania platia cirkevné dane a odpustky, či sa každý deň modlia, a či chodia pravidelne každú nedeľu do kostola, Ámen.

Tieto údaje, spolu so zápismi zo spovede, sa starostlivo vyhodnocujú a archivujú. Odhalené nedostatky sú potom postihované. Cirkev pravidelne zasiela informácie o občanoch všetkým zamestnávateľom, ktorí sú povinní prípadné prehrešky disciplinárne riešiť. Jediný povolený pozdrav v Rakúsku znie: Grüß Gott!

Kvôli povinným návštevám kostola je v Rakúsku zakázané v nedeľu pracovať, všetky obchody sú zatvorené. To ale nebráni rakúskym podnikateľom budovať svoje závody na východ od hraníc a za Dunajom nútiť pracovať svojich slovenských zamestnancov aj v nedeľu, aj keď sa i Slovensko považuje za katolíckou krajinu. Cirkevné odpustky všetko vyriešia.

História

Rakúski obyvatelia nadšene vítajú svojich spojencov z Tretej ríše.

Ideály národného socializmu sú i dnes v Rakúsku neuveriteľne populárne a moderné. Až donedávna ich šíril hlavne novodobý rakúsky mysliteľ Jörg Haider (†2008).

Rakúšanov a Nemcov historicky spája túžba po vytváraní ríše. Spojenie Tretej a Východnej ríše, tzv. Anschluß, podporilo v referende 10.4.1938 neuveriteľných 99.73% rakúskych voličov.

Rakúsko dalo Tretej ríši nielen jej vodcu, ale poskytlo mnohým vojnovým hrdinom takisto bezpečné útočisko po skončení vojny, pretože sa vyhlo pôsobnosti medzinárodného súdneho tribunálu. Najlepším príkladom je bývalý rakúsky prezident a generálny nájomník tajomník OSN, národný socialista Kurt Waldheim, člen SA.

Najslávnejšie rakúske mestečko víta hostí.

Geografia

Väčšiu časť Rakúska tvoria hory. Sú celé pokryté stĺpmi a drôtmi lanoviek, takže v zime je lepšie ísť na lyžiach cez hory, než okolo nich autobusom. Na severe leží okolo Dunaja nížina, v ktorej sa rakúski sedliaci snažia vypestovať chabú napodobeninu slovenského vína.

Hlavné cesto mesto a iné mestá

O hlavnom meste Rakúska pojednáva (neuveriteľne) článok Viedeň.

Viedeň však nie je vo svete najznámejším a najslávnejším rakúskym mestom. Túto výsadu má mestečko Fucking, ktoré sa preslávilo svojim názvom po celom svete. Podľa okrajovej štúdie vedeckého týmu Necyklopédie fotografia dopravnej značky označujúcej začiatok tejto obce zdobí pozadie monitorov počítačov po celom svete rovnako často ako fotografie pornohviezd.

Kultúra

Výcvik rakúskych turistov začína už v útlom veku.

Tradičné kukučky sú často vkusným doplnkom moderných domácností dnešných Rakúšanov.

Typický rakúsky príbytok vyskytujúci sa najmä v alpách.

Rakúšania kultúru milujú. Neustále jódlujú a celú zimu vyrezávajú kukučkové hodiny. Kedysi mali i nejakých slávnych skladateľov (väčšina avšak tvorila v Bratislave a iných mestách Európy), ale pretože základnou vlastnosťou Rakúšanov je závisť, od roku 1954 úradným nariadením všetkých slávnych hudobníkov zrušili a v Rakúsku môžu pôsobiť len hudobníci neznámi alebo ľudoví. A tak im zostalo len to jódlovanie.

Rakúšania tiež milujú turistiku. Chodia po horách od malička, majú na to pevné topánky, biele podkolienky a krátke kožené nohavice, ktorými chránia svoje prirodzenie pred poškodením pri páde na horských cestičkách. Rakúšanky chránia svoje prirodzenia tradičným krojom - dirndlom. Nie všade v Rakúsku sú však hory a tam ľud dunajských nížin pestuje špeciálny druh turistiky, tzv. hraničnú turistiku. V rámci túr k hranici so Slovenskom občas zablokujú hranicu.

Pivnice

Rakúšania radi zatvárajú svoje partnerky do pivnice, často i na veľa rokov. Len nedávno bol tento ich národný zvyk odhalený políciou a celý svet bol nadšený zdesený. Rakúšania si z toho ale nič nerobia. Sú už zvyknutí na tento svojrázny typ rodiny a tajomstvo svojich pivníc si dôkladne strážia. V iných utajených rakúskych pivniciach zas nájdete 100 zbraní a nelegálne trofeje. Zdá sa, že rakúska kultúra pivníc ešte neodhalila všetky svoje prekvapenia.

Slávni Rakúšania

"Kedysi som chcel mať pivnicu plnú vína, ale potom som dal prednosť rodine."

- Josef Fritzl

• Ötzi - Vôbec prvý Rakúšan, ktorý kedy existoval, unesený do Talianska.
• Adolf Hitler narodený v Braunau am Inn (20. apríla 1889).
• Friedrichsreich Hundertwasser (1928-2000) šialený architekt (prvý, ktorý je pôvodom Čech).
• František Jozef I., alias (Starý Prechádzka) - po (ne)schopnom vládcovi je nazvané súostrovie v Severnom ľadovom oceáne.
• Sigmund Freud, debilný tirolský rodák, zakladateľ psychoanalýzy, vďaka ktorému máme pudy a komplexy.
• Otto Skorzeny - obersturmbannführer Waffen-SS a čestný občan mesta Viedne.
• Kurt Gödel - rakúsky pseudomatematik, pseudologik a pseudopseudo.
• Tomáš Klieštil - diplomat a prezident.
• Rudolf Liska - kožušník.
• Georg Poliefka - viedenský reštaurátor reštauratér.
• Josef Fritzl - najznámejší rakúsky vinár, preslávený tým, že si bral prácu domov.
• Komisár Rex - najznámejší policajt celej EÚ.

Treba však poznamenať, že s výnimkou Adolfa Hitlera a Ötziho ostatní vyššie spomenutí neboli etnickí Rakúšania, ale Česi, Židia a Habsburgovci.