Rímska ríša

Romanian Empire Rímska ríša
Základné údaje
Štátne zriadenie	Re(s)publica
Úradné jazyky	Latinčina
Hlavné a najväčšie mesto	Rím
Najvyšší bod	Etna
Najdlhšia reka	Tiber
Národná hymna	„Sere ma e“
Demografia
Rozloha	1 547 030 km²
Počet obyvateľov	100 000 000 asi
Ostatné
Vodca	Cisár
Zakladateľ štátu	Augustus
Mena	Talent
internet tld	.rom

"Veni, vidi, WC"

- Titus Flavius Vespasianus

Rímska ríša je najväčším úspechom západnej civilizácie. Postavili ju okolo jedného európskeho mesta, ktoré sa volá Rím. Bolo to preto, lebo vtedy a asi aj dnes, tam viedli všetky cesty.

História

V niektorých Encyklopédiách sa píše, že Rím založili dve šťeňatá vlka, ktoré sa volali Romulus a Remus. Stalo sa to 21. apríla 753 P.V.T.. Aby celá historka lepšie zapadala do konceptu reintrepretovalo sa to tak, že tí dvaja boli vlastne ľudovia, respektíve ich mužské varianty. Ich matka aj v tejto verzii zostala vlčicou. Vznik Rímskej ríše im vraj trval deväť a pol hodiny. Oficiálne sa hovorí o desiatich hodinách, ale pol hodiny mali obedňajšiu prestávku.

Počas ďalších rokov, či dokonca stáročí sa v tejto ríši vystriedalo mnoho kráľov, niekoľko senátorov, či nejaký ten cisár a dokonca aj Cézar, aj ten Brutus. Rímska ríša mala v časoch svojej najväčšej slávy prsty všade a vo všetkom. Jej konkurentmi boli napríklad aj Egypťania, ale Rimania mali svoj podiel aj na Ježidovej poprave.

za zmienku by mohol stáť z cisárov nejaký Augustus, ktorý by z nich mohol byť údajne prvým. Tento cisár mal vždy snahu dostať na lopatky národy Španielska a Francúzska, ktoré (asi) v súčasnosti označujeme za Galov. Potom ako Augustus zomrel v mesiaci pomenovanom po ňom na ochorenie vírusovou chorobou, ktorú dnes označujeme ako Ebola sa ďalším cisárom Rímskej ríše stal Tiberius.

Tiberius dal svoje meno stoke, ktorá preteká hlavným mestom. Po ňom nasledoval nejaký Caligula, ktorý začal zavádzať trendy uctievania vládcu spolu s Bohom. Proste nestor kultu osobnosti. Bol to taký magor, že on je považovaný za zakladateľa úchylky, ktorú v moderných dobách poznáme podľa toho, že sa darí toho istého politika zvoliť vo voľbách dva, alebo dokonca viackrát.

Po Caligulovi to bol Nero, ktorý sa zapísal do svetovej histórie natoľko významne, že dodnes sa jeho meno dáva každému hrozivo vyzerajúcemu strážnemu psovi. Teda takému psovi, ktorý podľa očakávania jeho chovateľa roztrhá v zuboch všetko čo má v jeho okolí ambíciu vykonať nejaký pohyb. Po ňom v ríši, bol videl, zvíťazil a založil Koloseum a atentáty Vespasianus, ktorého nasledoval kľuďas menom Nervo... cisárov bolo „na mraky“ vrátane spomínaného a najslávnejšieho Cézara aj s jeho kamošom Brutusom a frajerkou Kleopatrou.

Význam

Čert nám ich bol dlžen

Všetko, čo táto ríša dala svetu je významné. Táto ríša okrem Rimavskej Soboty, dala civilizácii, medicíne a svetovej vede latinský jazyk, podškrtla význam pitia vína a politických vrážd. Vďaka svojim tradíciám dokázala Rímska ríša aké je dôležité viesť vojny a dementkraticky si tým podrobovať ostatné národy. aby dosiahla vybudovanie prvej juhoeurópskej únii. Vďaka existencii Rímskej ríše bolo dokázané, že nielen Nemci, Španieli, Rusi, Francúzi, či Briti, ale aj Taliani si dokážu podmaniť obrovský kus sveta a stať sa tým súčasťou jeho histórie. Rímska ríša bola jednou z prvých svetových veľmocí.

Jedným zo základných politických vynálezov, pochádzajúcich z Rímskej ríše bol senát. Tento senát bol vlastne predchodcom dnešného parlamentu a teda aj demokracia je vlastne predchodcom dnešnej už úplne zdegenerovanej dementkracie. Podobne ako veľa stáročí po zániku tejto ríše sa veľakrát zopakovala stará dobrá chyba, kedy niektorý z jej vodcov vďaka popularite prepadol diktátorskému syndrómu, z ktorého ho často vyliečila relatívne predčasná sláva spečatená relatívne predčasnou smrťou. Môžme sa zhodnúť na tom, že dnešný spôsob vládnutia je potom všetkom zistení teda starší ako to čo nám kážu kresťanské cirkevné dogmy, ktoré sa dostali do platnosti vlastne až v časoch zániku Rímskej ríše.

Dnes môžme skonštatovať, že po preštudovaní histórie Rímskej ríše sa na ľudoch nezmenilo nič. Iné sú iba vynálezy, ktoré tento úbohý tvor používa. Je to v súlade s učením matky prírody, podľa ktorej sa ľudova psychika vyvíja v prvých troch rokoch jeho života... prvé tri roky existencie ľudstva boli predsa oveľa skôr pred vznikom Rímskej ríše.

Tie druhé

Rímska ríša bola jednými z mála, ktorá dala svetu aj mnoho všelijakých hmotných vynálezov. Medzi ne patrí napríklad taký akvadukt, ktorý je vlastne druhom kanalizácie, vedenej cez úzke mosty vzduchom. Dnešní pavedci ho interpretujú ako predchodcu vodovodnej siete.

Málokto vie, že starovekí Rimania vynašli niečo, čo sa stalo základom súčasných kolektívnych športových zápasov. Boli nimi gladiátorské súboje na štadióne, ktorý dnes nazývame Koloseoum. Čisto logicky môžme dnes Rímskej ríši ďakovať za to že sledujeme futbalové, hokejové, či iné podobné športové zápasy a môžme iba v kútiku duše hromžiť na puritánov, ktorí pokazili zaužívané zvyky ukončenia týchto súperení. Vtedy dávno bolo hneď jasné, prečo chcel víťaz víťaziť.

V podstate sa ale Rímska ríša nemá veľmi čím chváliť, lebo keď sa pozrieme na to, čo po nej zostalo vidíme iba samé zrúcaniny. Keby nebolo toľkých pracovitých generácii, čo nasledovali po jej zániku, tak by po Rimanoch v podstate nezostalo vôbec nič.

Zánik Ríýmskej rýše

Zánik tejto obróvskej, nepremožitelnej rýše, ktorá bola charakterizovaná veľkými chrámami a mocou po celej európe je taký ako by sa na mocnú dementkraciu naozaj patrilo. Ako presne zanikla sa nedá len tak lahko dočítať, lebo o tom nikto moc veľa nevie a radšej sa ani nepíše. Je však viac-menej známe, že rýša vďaka svojej dementkracií trpela na financie, ktoré boli ,,spravodlivo’’ rozdelené medzi hŕstku (pár tisíc najbohaších rodín v Ríme), ktoré požičiavali peniaze na úrok ehm... úžeru tým ostatným. Niekedy v tom čase nebolo penazí na fungovanie štátu, na priemysel a ani na vojsko. Údajne dalo dole celú ríšu (to čo z nej vtedy ešte ostalo) asi 2000 Germánskych vojakov v priebehu asi 3 rokov. Následne zistili, že tam nič poriadne už nezostalo a radšej išli na Mercedesoch naspať do Germánie.