Otvoriť hlavné menu

Necyklopedia β

Prezident SR

"Idem pozdraviť toho starého chuja."

- Ivan Gašparovič

"Odpoviem vám dvoma slovami - áno máte pravdu."

- Ivan Gašparovič

"Iné krajiny majú prezidenta, my máme Bútoru."

- volič - o mužovi v pozadí
Eu necy.jpg Prezident SR
Štandarda.png
Štandarda súčasného bývalého prezidenta hlavy štátu, uja Ivana Gašpara Seatoviča

Prezident hlavy štátu, nazývaný aj starý ujo, prezidement alebo nájomník v pionierskom dome, je najzbytočnejšou vysokopostavenou osobou v Slovenskej republike. Volia ho občania priamou voľbou, čo nás stojí nemalé peniaze. Nerobí nič. Jeho sídlom je Grázelkovičov palác (čiže Dom pionierov a mládeže).

Obsah

HistóriaUpraviť

Prezidenti Slovenska po roku 1989 mali niekoľko spoločných znakov:

  • všetci sú bývalí členovia KSS
  • všetci sú muži, až na Zuzku Čaptavú
  • všetci majú „majstrovské“ priezvisko (aj Gašparovič, takto sa nazýva majster, čo robí gašpara(ov))

ChronológiaUpraviť

Funkcia prezidenta je veľmi prestížna, čo sa odvádza ešte od Jozefa Tisa, ktorý sa vedel nádherne prežehnávať. Žiaľ, po vojne nám Česi radosť z ďaľších prezidentov zatrhli. Gustáv Husák bol len slabou náplasťou na naše rozjatrené rany, pretože síce nebol Maďar, ale bol prezidentom Těžkoslovenska, čo sa nepočíta[1].

Preto hneď po vzniku samostatného Slovenska bolo jasné, že prezidenta mať chceme. Jediný, kto povedal, že je to zbytočné, bol Jozef Prokeš, ale aj on neskôr za prezidenta skúšal kandidovať. Kandidátov bolo veľa, o väčšine z nich dovtedy Slováci nepočuli. Jedničkou bol Jozef Vojtech Kasanický (1923 – 2002), výtvarník, podnikateľ až z ďalekej Canady. Bol známy svojimi plastickými operáciami, relatívne mladou manželkou (a jej plastickými operáciami) a veľkolepými plánmi na oživenie slovenskej ekonomiky. Vo februári 1993 odovzdal na národný poklad Slovenskej republiky šek v hodnote pol milióna dolárov, ktorý však Správna rada Nadácie Matice slovenskej odmietla, pretože jeho splatnosť podmieňoval tým, že vláda SR musí prijať jeho ekonomickú doktrínu. Žiaľ, vtedy sme ešte nevedeli, že to bol napriek všetkej výstrednosti najlepší kandidát. Ale aj keby sme vedeli, nepomohlo by nám to, pretože vtedy sme ešte nemali priamu voľbu. Preto nebol zvolený, hoci bol ochotný aj ustúpiť a uspokojiť sa s funkciou kráľa.

Následne rozohral svoju hru sám Veľký Mufti, a držal národ v napätí, ktorý Kováč sa stane prvým prezidentom. Mufti favorizoval Romana Kováča, gynekológa, s odôvodnením, že človek, ktorý sa vyzná v tak zložitom orgáne, dokáže určite viesť aj iné orgány. Mal možno pravdu, ale ani to sme vtedy ešte nevedeli.

Preto vyhral Michal Kováč, bývalý poradca Fidela Castra a verný muftiho vazal. Zmiatlo ho však, že prezident je hlavou štátu a začal si myslieť, že ňou naozaj je, čo mufti a jeho vada nemohli tolerovať. Preto sa začala vojna medzi prezidentom a priemérom, ktorá občanovi priniesla jediný výdobytok - priamu voľbu prezidenta. Keď sa totiž prvé volebné obdobie Michalovi Kováčovi krátilo, a tušil, že parlament by ho už druhý krát nezvolil, hoci jemu sa vo funkcii páči, začal prejavovať túžbu byť volený priamo milujúcim ľudom. Čo sa mu aj nakoniec aj, navzdory premiérovmu odporu, podarilo. Teda, podarilo sa mu byť volený, nie zvolený. Smial sa teda ten tretí - Rudolf Anakonda Schuster.

Odvtedy volíme prezidentov priamo, nech to stojí, čo to stojí. Nerobia stále nič, ale naučili sa nevyčnievať[2], čo konečne tretiemu prezidentovi umožnilo prezidentovať dvakrát. Jediným pozitívom priamej voľby je, že sa objavujú aj srandovnejší kandidáti.

Zoznam prezidentovUpraviť

  • Jozef Tiso (1939-1945) - Prvorodený syn Andreja Hlinku, ktorého obesili Češi hnusní maďarskí, keď sa ich pokúšal ochočiť.
  • Mižu "Starý ujo" Kováč (1993-1998) - Bol prvým novodobým prezidentom Zlodejskej republiky. Bol jedným z najbližších spolupracovníkov Toho-Ktorého-Netreba-Menovať, ktorý mu na vyjadrenie svojej vďaky za podporu z prezidentského úradu daroval drahé hodinky. Napriek ich vysokej cene mali výrobnú vadu, a to že čas nepripočítavali ale odčítavali, a aj to nepresne, preto ich chcel Mišo reklamovať, no podľa hesla "Darovanému koňovi sa na zuby nepozerá" to nechal tak. Ten-Koho-Netreba-Menovať neskôr zo samej vďaky zabezpečil výlet jeho syna do Rakúska.
  • Rudy "Anakonda" Schuster (1999-2004) - Bol druhým (dva je prvočíslo) prezidentom Zlodejskej republiky v novodobej histórii a prvým (jedna nie je prvočíslo) zvoleným v priamych prezidentských voľbách. Jeho prezývka „Anakonda“ nie je odvodená (ako by mnohých napadlo) od jeho nadrozmernej mužnosti, ale od lásky k Brazílii a k chytaniu tohto úbohého stvorenia. Bol známy aj inými svojimi záľubami ako je filmovanie, spievanie, kutie rýľov a slopanie drienkovice.
  • Ivan Gašpar-ovič (2004-2014) - Viac informácií v článku Ivan Gašparovič.
  • Kiska, nesprávne aj Andrej Kiska(2014-2019) bol štvrtým prezidentom SR a najlepším Bútorovým hovorcom, akého sme kedy mali. Tvrdia piati zo štyroch utečencov.
  • momentálne je našou krásnou prezidentkou Zuzka Čaptavá, najzadĺženejšia žena na Slovensku

Pôžitky prezidentaUpraviť

Funkcia je spojená s mnohými finančnými aj naturálnymi pôžitkami. Prvým z nich je nulová zodpovednosť a žiadna práca. Ubytovanie je príjemné, k dispozícii sú dokonca fešní chlapci v uniformách, takže keď sa raz konečne Slovensko zaradí medzi vyspelé krajiny a prezidentom sa stane homosexuál, bude to dobré. Auto prezidenta je nepriestrelné, má ho k dispozícii až do smrti (zastrelením).

Plat je pomerne slušný a poberá sa až do smrti. Netreba zaň nič robiť, čo vlastne neprekvapuje. Je k tomu aj ochranka. Prezidenti sa neliečia v slovenských nemocniciach, ale sú vození do Insbrucku, kde mal Vašek Havlů známych In Memoriam. Je to všestranne výhodné, pretože čakárne našich nemocníc tak ostávajú voľné pre umieranie obyčajných ľudov. Prezidenti majú aj imunitu, takže vlastne nemocnicu ani nepotrebujú čiže môžu tu a tam niečo spáchať a nič sa im nestane.

„Právomoci“ prezidenta voči vládeUpraviť

Prezident SR vymenúva a odvoláva predsedu vlády, ktorého mu prikáže víťaz parlamentných volieb. Vymenúva a odvoláva ostatných členov vlády, presne v duchu príkazov predsedu vlády. Prezident má právo vyžadovať od vlády informácie nevyhnutné na plnenie svojich úloh, takže nikdy nežiada nič okrem informácií o výške svojho platu a rozpočtu.

Rekreačné právomociUpraviť

Prezident má právo kreovať rôzne orgány, pričom sa on sám rekreuje, vypije si a pošpásuje. Prezident vymenúva a odvoláva orgánov a funkcionárov, ktorých mu prikážu, vymenúva a odvoláva rektorov vysokých škôl, vymenúva vysokoškolských profesorov, vymenúva a povyšuje generálov, sudcov, generálneho prokurátora, troch členov Súdnej rady (štvrtého mu nedovolia), generálneho prokurátora a vôbec každého, koho mu prikážu. Ale má právo trochu sa štorcovať a nemenovať úplne hneď. A pokiaľ sa medzitým zmení vláda, môže sa tváriť ako veľký šéf a nevymenovať vôbec. Veď tí noví mu v skutočnosti prikázali nevymenovať.

Obrana a bezpečnosť štátuUpraviť

Hoci by to nikto nepovedal, prezident SR je hlavným veliteľom ozbrojených síl SR. Ak mu to prikážu, vypovedá inému štátu vojnu alebo s ním uzatvorí mier. V podstate je to blbosť, lebo dnes posielame vojakov aj do štátov, ktorým sme vojnu nikdy nevypovedali, napr. do Iraku.

Prezident je teda generál. A všetci sa smejú kapitánovi.

Ostatné právomoci prezidenta hlavy štátuUpraviť

Pokiaľ chce prezident vyvolať rozruch, udeľuje milosť a amnestiu, prepustení zločinci bývajú populárni. Zvláštnou formou býva udeľovanie amnestií svojim deťom a ľudom, ktorí sa nepáčili jeho predchodcovi. Ak chce prezident občanov naopak nudiť, udeľuje vyznamenania. Prezident SR vyhlasuje aj referendum, ale to nesmie len tak, to mu musia prikázať. Prezident hlavy štátu má právo predkladať návrhy na začatie konania pred Ústavným súdom SR, ale to mu musia aspoň poradiť. Prezident má právo kohokoľvek nútiť do kovania rýľov, pitia drienkovice a do hry na fujare. Neodňateľným právom prezidenta je nepamätať si, kde bol.

Prejavy pána prezidentaUpraviť

To, že prezidentmi sú postarší páni, ktorí už celkom nemajú jasno, či sú ešte tu, alebo na druhom svete, je jasné. preto sú pod dohľadom poradcov, hovorcov a ďalšieho davu darmožráčov... citovať ich drísty je otrepané a preto sa nachádzajú spolu s ostatnými podobnými skvostami v našich Necitátoch. Npriek tomu nám sem niektorí redaktori pchajú tieto kraviny a tak tu nechávame časť tohto odstavca s „populárnou“ vzorkou:

"Ja som veľmi rád, že aj v Organizácii spojených nádorov, názorov, spojených nádor..., spojených národov"
"Myslím sociálne a cítim sociálne a myslím národne.“
"V suvislostí s Libanonskou zmluvou stojí."
"Ja som skoro 400 dní absolvoval cestami po Slovensku, čo je skoro jeden rok kompletne."“
"Srb,ské pobrežie. Eem čo som to povedal teraz"
"Rozhodnúť sa kandidovať do funkcie prezidenta hlavy štátu nikdy nie je jednoduché."
"To nieje protiústavný zákon. Je v rozpore len s dvomi článkami ústavy."
"Chcem vám poďakovať za podporu pri organizovaní stretnutia s novou hlavou katolíckej cirkvi pápežom Dominikom XVI."
"Google slúži na rozhovory cez internet."

Pre objektivitu je nutné dodať, že sú senilní a drístajú všetci, nielen tí, ktorí majú radi Fica... áno práve toho Fica, ktorého volí minimálne 40% ovčanov tohto smiešneho superštátu.

PoznámkyUpraviť