Príjebek

Príjebek
Toto nie sú praví príjebkovia iba ilustračné obrázky k článku.

“	Teba mal otec do pŕhľavy vyšťať, alebo do teplej vody namočiť...	”
—Kritik príjebkovi

Príjebek (ale aj Príjebok, lat. Sycizmus exetresmus) je vlastne jedna z prvých rás mnohobunkovcov na našej zemi. Ich výskyt zaznamenáva ľudstvo už z raných dôb druhohôr kde sa našli ich pozostatky častí tiel. Ich existencia vo vlastnej evolučnej línii je logickým vysvetlením určitých nelogických javov v správaní ľudských komunít.

Pôvod príjebkov

Príjebek sa v dobách druhohôr vyvíjal v úplne inej vývojovej vetve ako bol priamy predok ľudí. Príjebek už v týchto začiatkoch bol verný svojmu pomenovaniu. Bol iba takou prijebanou plochou lastúrou, ktorá bola nalepená, pevne prisatá na skalách v mori. Odolával príboju, nedal sa len tak ľahko zožrať, spolu s ním museli vyhladnuté dravce chrúmať kamene. Trpeli im od toho zuby.

Po dlhej dobe vývoja prešiel príjebek veľkými zmenami. vyplazil sa z mora. Bol pĺžom, vysával rastliny, odkukával všeličo od cicavcov až sa mu to zapáčilo a sám sa cicavcom aj stal. Po svojej línii nenápadne kopíroval ľudoopov a neskôr praľudov. Od jeho prostredia, ktoré bolo najskôr vo veľkých moriach si príjebek zmenil svoje pôsobisko na dokonalý život na pevninskej zemi. Tváril sa ako pán potvorstva, potom aj tvorstva, debil jeden hnusný, odporný.

Vedci dodnes nedokázali objasniť príbuzenský vzťah medzi príjebkom a nedojebkom.

Charakteristika príjebkov

Príjebky sa po dlhodobom pozorovaní nášho života na našom svete už dosť dobre začlenili do života ľudí. Ich orgány sú rôzneho pôvodu napriek rovnakému vzhľadu.

Napríklad na rozdiel od ľudí sa ich jazyk vyvinul z mäsitej nohy, ktorou sa ešte ako lastúry pridržiavali a plazili v morskom príboji po skalách. Následkom tohto vývoja môžeme u príjebkov badať reflexívne pohyby vyplazeného jazyka. Podobným javom je u príjebkov narábanie s očnými guľami. Oči mali totiž príjebkovia pôvodne na tykadlách a tak boli zvyknutí fixovať hlavu a pohybom tykadiel skúmať svoje ciele. V priebehu evolúcie sa presadili príjebkovia, ktorí majú očné gule vtiahnuté do jamiek. Vzhľadom a naoko splynuli s ľuďmi no isté zlozvyky z éry tykadiel im zostali dodnes.

U niektorých príjebkov dodnes zostali znaky prispôsobovania sa morskému príboju, vlnenie sa v akomsi imaginárnom rytme, ktoré môžme badať aj pri sústredenom pozorovaní ich chôdze. Keď sa odosobnia a myslia, že ich nepozorujeme, kníšu sa a vlnia, gúľajú očami, vyplazujú jazyky... niekedy sa príjebkovia prejavia až po odstránení zábran pomocou alkoholu.

Príjebok versus ľudo

Smolou pre ľudské pokolenie je, že napriek všetkému sa po vývoji príjebkov a ľudov vytvorila línia, ktorá má schopnosť krížiť sa a vzájomne plodiť potomstvo aj v ďalších generáciách. Sexuálny pud je po žraní najsilnejším pudom živočíchov. Vždy zvíťazí nad zdravým rozumom. Tak sa stalo, že príjebkovia splynuli s ľudskou vetvou a zanechali v pokoleniach svoje degeneračné vplyvy. Na jednej strane, t.j. z ľudského pohľadu je tento jav vnímaný ako degenerácia, no z hľadiska vývoja príjebkov ide o významný progres.

Vedci teraz riešia problematické tézy na témy, či ide o úspech, alebo úpadok. Je všeobecne známe, že v prípade príjebkov, ale aj ľudov môže paradoxne ísť o záchranu ľudstva. Je to o schopnosti, respektíve o zodpovednosti druhu. Čím je dokonalejšia forma života, tým sú u nej väčšie zábrany produkovať potomstvo a nové generácie pre život v upadajúcom vyhnívajúcom životnom prostredí. V určitých fázach globálneho vývoja planéty sa totižto iba absolútne prijebaný jedinec môže rozhodnúť mať, plodiť mláďatá pre tento svet, toto prostredie. Aj vyhynutie je formou obrany.

Za to, že ľudstvo prežíva dodnes vraj môžeme podľa moderných vedeckých zistení vďačiť iba príjebkom a hlavne ich génom, ktoré máme v sebe. Jednoduché formy prístupu k životu majú silnejšiu životaschopnosť.

Príjebkovia dnes

Príjebkovia si zvykli na náš život. V terajšej dobe už príjebka na prvý pohľad nájdete dosť často. Je to o poznaní pravdy o nich. Je to ich deformáciách tváre prípadne iných častí tela, ktorá nám dosť pripomína ich pôvod. Niektorí z nás musia uznať, že niektoré príjebané prejavy môžme identifikovať aj u seba samého, či vo svojom okolí.

Prijebaných a primitívnych životných foriem na svete pribúda a bude pribúdať. Niekedy si pripadáme ako prijebaní aj pri naoko, či logicky absolútne normálnom prístupe, či reakciách. Prežívame totiž vo svete, kde prijebané je normálne a normálne je prijebané a naopak... je to vďaka príjebkom v a okolo nás. Či?