Náhorná Mikzícia
Náhorná Mikzícia Mikzicko | |
Štátné zriadenie | Mikzická debokracia (de facto) Ruská federácia (de iure, číže ZSSR trvá) |
Úradné jazyky | mikzičtina, ruský a aj červený |
Hlavné mesto | Ražniči (počuj Шашлык) |
Najväčšie mesto | Velikij Šašlik (nie, nie je to Bratislava) |
Členenie | rôzne |
Najvyšší bod | Bod G (pol cm nad riťou) |
Najdlhšia reka | všetky |
Národná hymna | Pochod padlých drevolucionárov (pred obsadením ZSSR) Zem mojich otcov, matiek a iného dobytka (súčasná) |
Rozloha | cca. ![]() |
Počet obyvateľov | 784 200 ľudov |
Hustota osídlenia | ridké |
Susedia | Rusi, Česi... |
Prezident | D. N. R. Šurikin |
Premiér | V. A. Burachin (samozvaný) |
Ná |
Skaklan I. Plochá noha (celkove) Skaklan II. Zoharan (u fandov monarchie) D. N. R. Šurikin (u mafie a oligarchiov) V. A. Burachin (u fandov NFDM) |
Zakladateľ štátu | Skaklan I. Plochá noha (zjednotiteľ ľudu mikzickôho) |
Mena | 1 gréznišk = 1000 laškov |
Priemysel | Mliečne výrobky, makové produkty (hl. ópium) |
Typ písma | odvodené od Azbuky: Bézbuka |
internet tld | .mz |
Náhorná Mikzícia, známa aj pod kratším názvom Mikzicko, či pod celým oficiálnym názvom Zvrchovaná a vševíťazná kmeňovo-demagogická konfederácia ľudí a dobytka Náhorného Mikzicka, je vám taká zaujímavá krajinka-krajinôčka-štátik kdesi v bývalom Boľšom boľševickom sovjétskájom zväze, alias ZSSR alias USSR.
Mikzicko je separatistická post-sovietska tiežrepublika kdesi medzi Balkánom, Kaukazom, Pamírom a južným pólom. Na severe susedí s Ruskou federáciou, na západe a juhu s kaukazskými končiarmi a kadejakými kaukazskými štátmi a štátikmi a na východe s Absurdistanom (Velice uleteným štátom Absurdistan) a Bazmekistanom (Veľkou ľudovou islamskou demokratickou džumuhírijou Bazmekistan), ďalšími bývalými sovietskymi zväzovými republikami.
Čo o Mikzicku vieme na SlovenskuUpraviť
Mikzicko alias Náhorná Mikzícia nie ja na Slovensku príliš známa. Len tak máliš. V rámci slovenskej tlače a literatúry existuje o nej len jediná väčšia zmienka. Nájsť sa dá v knihe Milana Lasicu Spoza dverí, vydanej vydavateľstvom Ikar v roku 2003. Aj keď je dnes už nebohý pán Lasica u nás viac známy ako humorista, fejtónista, komediálny a dramatický herec a spevák evergreenových coverov, v knihe bez výčitiek naznačil, že o kaukazských separatistických ruritániách vie toho požehnane. Na skazky o Mikzicku naďabil spolu s nebohým kolegom Satinským, keď v 60. rokoch robili rešerš pre potreby ich samizdatového denníka Krivda.
Milan Lasica o sebe prezradil až začiatkom 21. storočia, že je málo známym slovenským expertom na Náhornú Mikzíciu. Bolo to až v čase, keď v roku 2003 vyšla Lasicova kniha Spoza dverí. V nej širokú slovenskú verejnosť poprvýkrát oboznámil s existenciou Náhornej Mikzície a pomerov v nej. Tajomne znejúci názov a Lasicova póza na obálke knihy svedčí o tom, že v nej ide o viac (nečíslo), ako sa na prvý pohľad zdá.
GeografiaUpraviť
Mikzicko je plné strmých hôr i hlbokých dôl, holín, oblín i dolín, mnohých štítov, zašťatých verejných priestranstiev a jednotlivcov neštítiacich sa ničoho.
Počet obyvateľov Mikzicka je cca 784 200. Hlavným mestom Mikzicka je Ražniči. Obýva ho 125 364 ľudí a cca 5000 túlavých psov.
Ďalšími významnými sídlami sú Zameškingrad, Velikij Šašlik, Skaklo Bakre, Krakosa, Aspik, Ustijel, Čmudlovsk a Mamaliga.
Prosím, nepleťte si Krakosu s Carcassone, s Carcosou, ba ani s Karosou.
Politické zr(i)adenie a súčasná mikzická debokraciaUpraviť
Politické zriadenie Mikzicka je oficiálne "superľudovo-superdemokratická" (ha ha) "prezidentská republika". Superľudovo-superdemokratické zriadenie, tzv. "priama dementkracia", je celosvetovo unikátna forma pseudo-demokracie, známa aj pod skratkou "debokracia". Inými slovami, ani vláda ľuda, ani vláda odborníkov, ani vláda oligarchie, ani vláda autokratov. Ale čo najdebilnejšia vláda, kýmkoľvek a začokoľvek, ale hlavne debilne.
Doživotným Momentálnym mafiánskym bossom šéfom Náhornej Mikzície je prezident Damjan Njanjan Rydakovič Šurikin.
Náhorné Mikzicko o sebe rado vyhlasuje, že je najdemokratickejšia krajina na svete, pretože ako jediná 100 %-ne nie je podriadená žiadnej ideológii ani náboženstvu. Mikzická vláda na akúkoľvek kritiku spochybňujúcu pravdivosť tohto vyhlásenia odpovedá nasledovným komuniké: "Ale, prosím vás ! Tradičné záľuby nášho pospolitého ľudu – krvná pomsta, závisť, preferovanie sockovského života, agresívny sebamýtizujúci mikzický nacionalizmus, bojovná xenofóbia voči všetkému, čo neznie, nevyzerá a nevonia mikzicky, fanatické uctievanie mýtických praotcov národa – treba predsa vnímať v historickom kontexte... Predstavujú výnimku, pretože nie sú žiadnym náboženstvom ani ideológiou... ale len nepísaným zvykovým právom našej krásnej hornato-dolnatej vlasti. Ďakujeme pekne za odozvu, radi vaše nepravdivé kritiky a luhársku západnú propagandu vyvrátime aj nabudúce. Lúčime sa tradičným mikzickým pozdravom: Pobjeda slávnej Mikzíciji, smrť všetkému nemikzickému a susedovej koze !"
História, hystéria a historky MikzícieUpraviť
Mikzicko, to sú pohnuté dejiny v znamení podozrievavosti, odplaty a susedskej závisti.
Rozlohou neveľká krajina, rozprestierajúca sa pod severnými úpätiami Kaukazu, má dlhú a pohnutú históriu. Ako v prípade mnohých iných národností na Kaukaze, prakticky každé jedno údolie je obývané vlastnou svojráznou národnostnou skupinou s vlastným unikátnym dialektom. Tento fakt spôsobuje pochopiteľne trenice medzi jednotlivými národnosťami túžiacimi po politickom sebaurčení v priestore post-sovietskeho Kaukazu. Etnicko-kultúrna situácia je v Náhornej Mikzícii nesmierne zložitá, podľa mnohých ruských, gruzínskych a západných expertov dokonca najkomplikovanejšia na celom Kaukaze.
Najstaršie dejiny Mikzície sú zmesou mýtov, neoveriteľných a neuveriteľných faktov.
Mýtus-epos mikzickej svojstojnosti Slovo o pluku Iggy-PopovomUpraviť
Podľa mikzických nacionalistov a (nimi v 19. storočí vymysleného) "národného eposu" Slovo o pluku Iggy-Popovom alias Gesta Mikzicanum je Mikzicko najstaršou krajinou sveta. Jeho bájna história siaha do doby sedem miliónov miliárd rokov P.V.T.. Bolo vraj súčasťou prakontinentu podobného Pangey, ktorému hovoria Kondomi Kundam a Atrapis. Obyvateľom prakontinentu, mocným Pra-pra-Mikziťanom, sa hovorievalo aj Prakonkoti.
Antika, stredovek a také onéUpraviť
Praotcami, patrónmi a údajnými zakladateľmi dnešnej mikzickej krajiny sú jej údajno-bájni prvoobjavitelia, medzi ovčanmi známi ako sv. Lasic a sv. Satinsk.
Keď v 60. rokoch Milan Lasica a Július Satinský pre potreby ich samizdatového denníka Krivda robili výskum o ZSSR ("Mapa ZSSR na pokračovanie") a o jeho autonómnej republike Mikzicko, to ešte netušili, že o Mikzicku objavia tento nečakaný fakt. Ani o niekoľko (prvočíslo!) desaťročí neskôr si nevedeli vysvetliť, kde sa v bájoslovnej mytológii Mikzicka nabrali títo dvaja svätci, takí "sv. Beňadik a sv. Svorad Mikzicka". Prečo majú mená náramne podobné ich priezviskám ? Náhoda ? Cestovanie v čase? Ani srnka netuší.
Nech už tomu bolo akokoľvek, dotyční bájni svätci boli predmetom ľudového kultu, ktorý sľuboval generáciám ľudí Mikzicka, že "raz príde prorok, revolucionár, záchranca, hrdina, geroj, veliký vocca... a možno len ovca... a ty ľud prostý či sprostý, nebudeš musieť ani len prstom pohnúť. Budeš sedieť na zadku, váľať šunky, nadávať na svet, popíjať chľast a nebudeš musieť ani malíček do nosa strčiť a v nose si špárať...". I tak hovorí stará legenda, v ktorú dodnes skalopevne veria všetci veľkí i malí synovia i dcéry Mikzicka.
Mnohí sa nádejali, že tým mega-záchrancom všetkých ľudí Mikzicka bude kráľ Skaklan I. Plochá noha, prvý kráľ zjednotenej Mikzície, ktorý podľa ľudovej slovesnosti vládol 250 rokov, medzi 7. a 9. storočím. Samozrejme, jestvuje aj ľudová slovesnosť, že žiaden kráľ Skaklan nejestvoval. Prípadne je tu i dohad-odhad mnohých dvorných i riadnych historikov, že v Mikzícii raného stredoveku vyhoreli všetky matriky a kráľovi omylom pripísali pár storočí.
11. storočieUpraviť
Pricválala byzantská jazda. "Odteraz ste súčasťou Rímskej ríše." "Moment, nezanikla náhodou ?" "Nie, my sme voľné pokračovanie. Východná edícia." "Okej."
13. storočieUpraviť
Pricválala mongolská jazda. "Odteraz ste súčasťou Mongolskej ríše." "A ak by sa nám nechcelo ?" "Navŕšime hory kostí... a každý dostane šíp... ale nie na Mikuláša, ale do bachora!" "Okej."
15. storočieUpraviť
Pricválala osmanská jazda. "Odteraz ste súčasťou Osmanskej ríše." "Dáte nám recept na guľáš a tatársky biftek?" "Hm. Dáme. Za odmenu nám budete dodávať janičiarov." "Okej... Platí."
17. storočieUpraviť
Pricválala jazda vzbúrenej mikzickej šľachty a mikzických hôrnych junákov. "Stačilo ! Dolu so sultánom ! Budeme si vládnuť sami! Hŕŕŕ na nich!" Kucapaca.
18. storočieUpraviť
Pricválala ruská cárska jazda. "Dobre, tá vaša hra na samostatnosť bola roztomilá, ale odteraz ste súčasťou cárskeho Ruska, LOL." "Riť Paľovu sme, hŕŕŕ na vás!" Strašne veľa bojovania. Mikzický ľud: "Okej, vzdávame to..." Rusi: "Spasibo !"
19. storočieUpraviť
Pricválali miestni národní buditelia. "Ľud, dolu s cárom! Budeme si opäť vládnuť sami!" "Hurá, do boja!" Báťuška cár: "Ale trt budete..." Ľud (lížuci sa z rán): "Okej! Báťuška cár, ste taký super milosrdný!"
Rané 20. storočieUpraviť
Po prvej svetovej vojne Mikzícia dočasne vyhlásila samostatnosť od Ruského impéria a stala sa monarchiou. Za kráľa sa štyristokrát jednohlasne vyjadreným spôsobom vyhlásil istý spoločensky unavený mikzický oficier bývalej cárskej armády menom Skaki. Udelil si kráľovský titul Skaklan II. Zoharan, dal premenovať svoje rodisko, Chrompel Bakre, na Skaklo Bakre, a zriadil si štedrý hárem z miestnych konkubín, ako sa na autokrata v uniforme s teľacím výrazom na ksichte "patrí".
V rámci smelých reforiem zaviedol nevídane osvietený zákon o práve potokov a riek prúdiť dole kopcom bez jeho kráľovského súhlasu. Povýšil tiež niekoľko tesárskych sekier, zošívačiek, sústruhov a ponkov do šľachtického stavu a udelil im vysoké štátne vyznamenania a vojenské hodnoti, pretože ich považoval za "zaslúžilých robotníkov pre veľkosť a slávu mikzickej monarchie". Vojaci Mikzického kráľovstva nosili na čiapkach brošňu v tvare písmena Z, poukazujúcu na fanatickú oddanosť kráľovskej dynastii Zoharanovcov.
Boľšoj jarmo boľševikovUpraviť
Skaklan II. si s konkubínami a autokraciou dlho neužíval, v prvej polovici 20. rokov naklusali do Mikzicka noví ruskí imperialisti, prezlečení z cáristov na komunistov. Skaklan a kamoši odvisli, zazvonil zvonec, a monarchicko-diktátorskej rozprávke bol koniec. Teraz bol čas na sovietsko-diktátorskú rozprávku. "Odteraz ste súčasťou ruskej ríš... teda, sovietskej ríš... erm, ste súčasťou ZSSR, tavarišči ! Odteraz, na večné časy a nikdy inak !" "Keď inak nedáte", znela apatická mikzická odpoveď. "Na večné časy, a už ani o sekundu viac..."
Po druhej svetovej si v ZSSR zrazu spomenuli, že, reku, veď my sme dobyli aj to Náhorné Mikzicko. Nalejme tam trochu investícií a betónovo-priemyselnej infraštruktúry, nech sa nepovie, že sme na nich čisto zabudli.
V roku 1991 si ZSSR kolektívne povedal, že na to kašle. Z pasie sa rozpadol a začal upíjať k smrti.
Mikzické hospodárstvo dovtedy za veľa nestálo, ani keď doňho Rusi liali a liali prašule, betón, oceľ, valuty, i na turistických pohľadniciach zvečnené veduty. Keď v roku 1990 Mikzicko vyhlásilo samostatnosť a hneď všetci od samej radosti začali po sebe navzájom strieľať, Rusi si vydýchli a odlifrovali vojská i všetko nepriklincované z územia Mikzicka.
Mikzicko a Ruská federáciaUpraviť
Putina sa pred pár rokmi jeho poradcovia pýtali, či netreba nejaký "zmrznutý konflikt" zriadiť aj v Mikzicku, "na ochranu etnických Rusov a vzácnych jazykových menšín". Báťuška cár... teda, prezident... Putin dlho mlčky dumal i dumal (bez Dumy, lebo "Štát som ja"), až sa nakoniec zamyslene poškrabkal po svojej hlávke petrohradského KGB-skinheda-výpalníka a znudeným hlasom povedal poradcom "Sejem na Mikzicko, tavarišči. Nikdy sa nám to tam nepodarilo skrotiť. V porovnaní s Mikzickom je ešte aj Afganistan prechádzka moskovským nákupným centrom.".
Putin však po roku 2000 prísľúbil, že Rusko otvorí v Mikzicku továreň na výrobu ruských herných konzol IgrajVokzal, ruského konkurenta PlayStation. IgrajVokzal síce vyzerajú ako obyčajné guličkové počítadlá (abakus), ale ako nám prezradil Vedľajší Nočník, to sú určite len ohováračky zlej fujky-fujky západniarskej propagandy.
Nedávne udalostiUpraviť
Náhorná Mikzícia sa momentálne zmieta v novučičkej, v poradí n-tej občianskej vojne. Tá údajne začala bitkou medzi dvoma nemenovanými susedmi, keď jeden z nich hodil do záhrady toho druhého kôstku od čerešne. Druhému hneď od samej zlosti urvalo dekeľ. Prisahal celému susedovmu rodu krvnú pomstu za tak nesmiernu potupu a výsmech.
Na miestnom obecnom námestíčku znudení a nezamestnaní mladí muži v šuštiakoch svorne zahulákali "Super ! Ideme si zastrieľať ! Pomme po sebe strieľať, juchuchú !". Žiaľ, v Náhornej Mikzícii neuznávajú airsoft ani paintball, vraj je to "hrajkanie pre slabochov".
Citujme z medzinárodnej tlačovej agentúry Ritters (menej známej sesternice z tretieho kolena slávnejšej agentúry Reuters):
MOSKVA - Situácia v bývalej sovietskej zväzovej republike je kritická. Poprvýkrát od prímeria uzavretého 27. 7. 2016 hrozí opätovné vypuknutie občianskej vojny. Konflikt je na spadnutie od minulého týždňa, kedy v uliciach hlavného mesta Ražniči vypukli masívne nepokoje. Dnes nadránom sa preniesli aj do druhej najväčšej metropoly krajiny, Velikiho Šašliku. Situácia sa zhoršila krátko predpoludním, keď sa viacerých miest v juhovýchodnej časti krajiny zmocnilo miestne separatistické hnutie, Národný front Džundžarských Mikzitov (NFDM).
Už od rozpadu Sovietskeho zväzu pretrvávajú v Mikzícii politické spory a vzájomné napätie medzi cca 30 miestnymi národnosťami. Pečkakečkachabari, Ksíčpsíčokýti, Džundžarskí a Muľtuľskí Mikziti, Rusi, Gruzínci, Grázlíci, Čečeni. Pozadie vzniku súčasných násilností nie je úplne jasné. Miestni aj zahraniční pozorovatelia spomínajú viacero možných vysvetlení – od štandardného scenára národnostného a náboženského napätia, cez povstanie volajúce po zvhrnutí súčasnej vlády, po násilnosti vyvolané živelným rabovaním obchodov.
Medzi proklamované spúšťače najnovšej mikzickej krízy boli zahrnuté aj informácie poskytnuté obyvateľmi jednej z miestnych obcí v okolí hlavného mesta. Vyrukovali s tvrdením, že násilnosti začali najprv na hornom konci ich obce, kde jeden postarší pán hodil svojmu susedovi do záhrady čerešňovú kôstku. Keďže v Mikzícii je tradičná forma krvnej pomsty legislatívne odobrenou formou právnej odvety, na hornom konci obce vypukli krátko nato boje. Následne sa preniesli do ďalších okolitých dedín. Štátna polícia a poriadkové zbory sa ich pokúsili utlmiť, no dosiahli len to, že sa násilnosti preniesli priamo do Ražniči.
Ľud Mikzicka protestoval proti označeniu "Autonómna republika", ktoré sa objavilo na mapke-infografike agentúry Ritters. Trvajú na tom, že sú zvrchovaným štátom, dávno osamostatneným od vplyvu Ruska (resp. Putina tak desia, že ešte aj on, inváznik-hobbyista, ich radšej necháva na pokoji).
Vodcom paramilitárneho krídla Národného frontu Džundžarských Mikzitov (NFDM) je Vasiľdžugján Artemejevič Burachin. NFDM momentálne ovláda okolie strediskových miest Aspik a Skaklo Bakre na juhu krajiny.
Úradné jazyky a iné žvásty MikzickaUpraviť
Štátnym jazykom je náhorná mikzičtina. Nárečie, ktoré vzniklo ako odnož dnes už vyhynutej dolniackej mikzičtiny. Tá sa na oplátku vyvinula ešte niekedy v ranom stredoveku z antickej Starej Mirmixdirmixčtiny. Hádajte, kto vyhubil chúďatá Dolnomikzicťanov...
Náhorná mikzičtina je preslávená najvyššou frekvenciou spoluhlások v jednotlivých slovách na svete. Toto jej závidia ešte aj používatelia abcházčiny, ktorej dávnejšie prvenstvo mikzičtina vystrnadila z Guinessovej knihy rekordov. Najdlhším súvislým slovom bez samohlások v mikzičtine je Trtprdkrvdrkmrgdrgmrdvrkmrdblbkvrbrrdddbbbrrrggghhhlllbbblllbbb. Preklad tohto jednoslovného výrazu predstavuje mimoriadne zdvorilú mikzickú frázu "Podaj mi ten smaltovaný hrnček s kozím mliekom a ten kukuričný pagáč s bryndzou, inak vezmem Kalašnikov a predvediem ti lekciu šitia !".
Podľa odhadov jazykovedcov sa mikzičtinu musíte učiť minimálne 150 rokov, aby ste v nej dosiahli akú-takú plynulosť. Tisíce nárečí mikzičtiny (každý dom v každej dedine má aspoň dve-tri) sa musíte učiť ešte ďalších päťsto rokov. Toto zvládlo do dnešného dňa len málo domorodcov, nieto ešte cudzincov. Sú i ojedinelé výnimky, napr. prípad dvestoročného deduška z mesta Mamaliga. Pravda, v čase jeho narodenia, 1925, vyhorela miestna matrika, a omylom mu pripísali stodesať rokov.
Štátne symboly MikzickaUpraviť
Mikzicko je vám krajinka malá a s pohnutou históriou, ale veľkým bohatstvom štátnych symbolov.
Štátna vlajka MikzickaUpraviť
Na jej symboliku sa prosím nepýtajte. O tej sa v Mikzicku vadia dodnes. Škriepky ohľadom symboliky vlajky vyvolali už tri občianske vojny, a "minimálne deväť situácií, ktoré nápadne a znepokojujúco pripomínajú občiansku vojnu", ak máme citovať medzinárodné organizácie pozorujúce dianie v Mikzicku.
Jedným slovom, v Mikzicku dodnes nepanuje ani len konsenzus, čo to na tej vlajke vlastne majú. Keď sa raz strhla debata, či je na štátnom znaku orol, jastrab, myšiak, sokol, či nebodaj kaňa, hneď bol oheň na streche. Doslova. V Mikzicku je to skrátka tak.
Hádky o štátnej vlajke v Mikzicku sú populárnym predmetom zástupných tém v mikzickom tiež-parlamente. Však hádam nebudú strácať čas rokovaním o súrne potrebných justičných reformách, či o prijatí dohovorov o ľudskoprávnych a občianskych právach, s ktorým Mikzicko mešká už dlhé roky.
Národné motto MikzickaUpraviť
Národným mottom krajiny je "Nasadneme do obrnených traktoroch a zrovnáme so zemou susedovie stodolu !".
Štátna hymna MikzickaUpraviť
Štátna hymna krajiny sa volá Zem mojich otcov, matiek a iného dobytka.
Transkripcia z mikzickej bézbuky do slovenského pravopisu:
Cveeeeeeemmmtéééé... tyjééééééé rýýýýnnnz... (3x dramatický refrén)
...féééééénnny džoooos...
...tooooveeen
mydrýýýnnn...
Ponúkame doslovný preklad celého jej znenia do slovenského jazyka:
Cviiiiiiiiiiiklaaaaaaaa... s pečeeenoooouuuu jaaahňaaacinooouuu... (3x dramatický refrén)
...chutííííí naaaajleeeeepšieeee...
...vooooo vlaaastiiiiii
našiiich otcooooooov...
Viac veršov nemá, v Mikzicku sa neradi zdržujú s pridlhými ceremóniami.
Hospodárstvo i nehospodárnosť MikzickaUpraviť
NáhodnáNárodná mena:- de iure 1 gréznišk (1 gréznišk = 1000 laškov)
- de facto náboje do AK-74
- Významné suroviny: Zemný plyn, magnezit, striebro, lignit, molybdén, nikel, zlato, ropa, meď, kovový šrot (zo zničenej vojenskej techniky).
- Hlavné importy: Lacný alkohol, lacné cigarety, vojenská technika, elektronika a domáce spotrebiče, limuzíny.
- Hlavné exporty: Mliečne výrobky (vyhľadávaný mikzický kozí syr), makové produkty (vyhľadávané mikzické ópi... ee... mikzický mletý mak...), skladacie šijacie stroje (dielcami náramne podobné AK-74), fešné au-pairky, horliví zahraniční aktivisti jednotlivých separatistických hnutí v krajine.
Národné športy MikzickaUpraviť
Medzi národné športy krajiny patrí viacero neobyčajných disciplín s írečito znejúcimi názvami - napr. tzv. "čistka", "vypaľovačka" či "rabovánka".
Populárny je aj hod do diaľky prázdnou pivovou fľašou, v prípade starších a zdatnejších športovcov aj hod kosákom a kladivom. (Druhú disciplínu zaznamenali pre denník Krivda aj Lasica a Satinský počas rešeršovania v 60. rokoch.)
V čase vojny je populárny i hod granátom. Spravidla odisteným, no v prípade spoločensky unavenejších vojakov to nie je vždy isté. Títo si pre nedostatočnú triezvosť mýlia športovú pomôcku a hádžu granátové jablká z miestnych sadov.
V mikzickom stredoveku bolo tiež populárnym športom stavať v každej jednej dedine pre každú jednu rodinu okrem domu a stodoly aj opevnenú kamennú vežu. Krvná pomsta vypukla spravidla každé dva týždne, niekedy aj niekoľkokrát do týždňa, preto bolo zásadné mať dobre opevnené miesto, v ktorom sa dalo dobre zašiť. Akurát šípy a vriacu vodu ľud Mikzicka v priebehu storočí vymenil za náboje do poloautomatov a kyseliny. Modernizácia folklóru musí byť ! V mikzických mestách však vládli oveľa civilizovanejšie pomery. Tam sa do veží rozhádané susedstvá skrývali len raz za dva mesiace.
Médiá v MikzickuUpraviť
Štátnym a v podstate jediným povoleným zdrojom informácií je denník Prauda. V soboty ponúka rubriku pre absolventov Vysokých škôl života. V nedeľu vychádza s extra prílohou, v nej na pokračovanie uverejňuje mapu Náhorného Mikzicka.
(Tento detail inšpiroval Lasicu a Satinského k ich rubrike s mapou ZSSR na pokračovanie v jednotlivých číslach Krivdy.)
V Mikzicku neexistujú televízne ani rozhlasové médiá, ani súkromné, ani štátne, ani verejnoprávne, a už vôbec nie svojprávne a pozerateľné/počúvateľné.
Zábava a ľudové obyčaje v MikzickuUpraviť
Všetky kiná a ich zariadenie ešte pamätajú na monarchiu "kráľa" Skaklana. ZSSR do krajiny radšej kiná a kamery ani len nenosil, pretože mal panický strach, ako miestni budú upaľovať zaživa každého, kto ich "tou vrčiacou vecičkou uriekol".
Väčšina obyvateľov sa snaží tráviť voľný čas a zahnať nudu hraním kariet, hraním dámy a spíjaním sa do nemoty pred pohostinstvami. Prípadne sa venujú podomáckemu stavaniu katapultov podľa tradičných mikzických vzorov a následným strieľaním dobytka a hydiny do okien horných poschodí miestnej radnice. Katapultfenestrácia, opak defenestrácie. Od roku 2017 je na Zozname nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO, spolu s tradíciou násilného strkania prúžkov kozieho syra do susedovho nosa.
(F)Lajster tradičných mikzických hádaniek a iných šibalstievUpraviť
Vo večne znudenom Mikzicku sú populárnou kratochvíľou i rôzne dôvtipné hádanky. Niektoré sa tradujú stáročia ba nebodaj i tisícročia v írečitej mikzickej ľudovej slovesnosti. Boli neraz zozbierané do veľdiela mikzickej kalendárnej literatúry, slávneho mikzického zborníka-almanachu, Lajster tradičných mikzických hádaniek a iných šibalstiev. Prezývaný je tiež Flajster mikzických hádaniek..., pretože je spoľahlivou náplasťou na nudu pociťovanú v Mikzicku.
Novšie z týchto hádaniek sa tradujú desaťročia alebo aspoň niekoľko rokov. Hoci v Mikzicku oficiálne nevysiela ani jedna rozhlasová stanica, jedna pirátska rozhlasová stanica sa predsa len nájde. Prevádzkuje ju partička nadšencov v hlavnom meste Ražniči. Toto "Pirátske rádio Špíz" pokračuje v staršej tradícii arménskeho Rádia Jerevan a jeho programu Otázky a odpovede Rádia Jerevan. Vytvorilo vlastný mikzický spinoff daného formátu, Otázky a odpovede Rádia Špíz. V tejto spinoffovej relácii často zaznievajú tradičné i modernejšie mikzické hádanky.
Otázka: Ako nazvete skupinu po zuby ozbrojených ruských alebo čečenských vojakov, ktorí vtrhnú mikzickej babke do chalúpky, keď lúpe zemiaky na nedeľný obed (nožík v ruke), a posmešne rozbijú jej obľúbenú lacnú vázičku z trhu ?
Odpoveď: Synovia smrti.
Otázka: Ako sa nazýva pištoľnícky duel medzi dvomi mikzickými dedinčanmi, v ktorom obaja po sebe strieľajú párom raketometov RPG-7 v každej ruke a v pozadí znie hranie na drumbľu ?
Odpoveď: Siesta-rutina v piatoček podvečer.
Otázka: Milé Pirátske rádio Špíz v Ražniči, je pravda, že na Lade 2101-ke idúcej rýchlosťou 100 km/h sa dá zvládnuť typická mikzická serpentína ?
Odpoveď: Veru dá. Ale iba raz.
Otázka: Vnúčik je na prázdninách u dedka a babky. Starí rodičia sedia na priedomí chalúpky, vnúčik si stružliká žabikláčom, babka preberá v miske hrach, dedko bafká z fajky a má pri sebe bakuľu. Zrazu chalúpku s hrmotom obkolesia ruské a čečenské vojská s tankmi, BPVčkami, obrnenými transportérmi, samohybnými delami, raketovými odpaľovačmi, puškármi, raketometčíkmi, guľometčíkmi, jednotkami Spetsnaz a paragánmi. Vo vzduchu prilietajú vojenské vrtuľníky Mi-17, Mi-24 a Ka-50 a zahrmí letka tryskových stíhacích bombardérov. Inváznici kričia do megafónu na babku, dedka a vnúčika: "Graždanini mikzickí, ste obkľúčení ! Vzdajte sa našej jasnej prevahe !" Ako nazvete tieto nehanebne sa vyhrážajúce invázne jednotky ?
Odpoveď: Zúfalo ambiciózni samovrahovia.
Otázka: Ako vôbec odlíšite Džundžarského Mikzita od Muľtuľského Mikzita ?
Odpoveď: Ťažko, je to vec drobných detailov a nuáns. Najspoľahlivejším spôsobom, ako ich odlíšiť, je, že Džundžarskí Mikziti si utierajú sopeľ z nosa ukazovákom, smerom doprava, a Muľtuľskí Mikziti si utierajú sopeľ z nosa prostredníkom, smerom doľava.
Otázka: Milé Pirátske rádio Špíz v Ražniči, počul som tvrdenie, že Chuck Norris raz urobil nekonečno piruetných kopancov. Je to pravda ?
Odpoveď: Na každém šprochu pravdy trochu. Ale kráľ Skaklan I. Plochá noha urobil nekonečno piruetných kopancov už pred tisíc rokmi, a to až štyrikrát po sebe.
Otázka: Ako odlíšite ostrieľaného Čečenca, Dagestanca, Inguša, Azerčana, Rusa, Arména, Gruzínca, Abcházca či Oseta od Mikzita ?
Odpoveď: Všetci pred spaním nazerajú prestrašene pod posteľ, či ich tam nečaká zlovestne sa uškŕňajúci Mikzit.
Otázka: Milé Pirátske rádio Špíz v Ražniči, počul som, že v našej malebnej metropole prednedávnom na námestí dobročinne rozdali sto novučičkých osobných automobilov Lada Vesta. Je na tom niečo pravdy ?
Odpoveď: Môžeme konštatovať, že vaše informácie sú presné, potrebujú však pár miernych upresnení. Nešlo o sto novučičkých automobilov Lada Vesta, ale dvesto ojazdených horských bicyklov turkménskej výroby, značky Komsomolec. Do rúk novým majiteľom sa nedostali na námestí v Ražniči, ale pri opustených veľkoskladoch na okraji mesta Čmudlovsk. A nerozdali ich dobročinne, ale prefíkane rozkradli.
Otázka: Ako dosiahnete úplné zničenie pozemných síl Ruskej federácie do 24 hodín a zároveň udelenie Nobelovky za mier celému Mikzicku ?
Odpoveď: Presvedčte úplne všetky ruské pozemné sily (a všetkých čečenských žoldnierov), aby sa presunuli na územie Mikzicka a vyhlásili okupáciu. Potom medzi inváziou pobúrenými Mikzicťanmi rýchlo rozšírte fámu, že Rusi a Čečenci nazvali dravého vtáka na mikzickej národnej vlajke "opelichanou sliepkou plemena brojler". Ruské pozemné sily už z Mikzicka nikdy nevyjdú a do poldňa zaniknú (netreba ani 24 hodín). Celý svet od samej úľavy okamžite udelí všetkým mikzickým občanom kolektívnu Nobelovku za mier.
Mikzicko v umení a (ne)populárnej kultúreUpraviť
Najslávnejšou knihou o Mikzicku je cestopis osmanského učenca a svetobežníka Onura Mehmeta Čevapiho zo 16. storočia, Predlhé a pútavé putovanie po mikzických putikách.
V Mikzicku sa narodil aj slávny sovietsky mysliteľ, vynálezca a propagandista Ivan Ivanovič Mikzievičov. Ten vynašiel po druhej svetovej vojne Rodiona Radionoviča a Telefona Telefonoviča, "skutočných vynálezcov rádia a telefónu, samozrejme ruského pôvodu". Kam sa hrabe nejaký Marconi a Bell, ta ňe ?
Mikzicko a jeho svojrázne tradície poslúžili ako jeden z mnohých zdrojov (odstrašujúcej) inšpirácie pre Františka "Frenkyho" Hrebendu pri vytváraní reálií i nereálií jeho slávnej mud-feť ságy Duna.
Niektoré slová v jazyku fiktívnej kultúry Frászmenov sú inšpirované náhornou mikzičtinou. Frenkyho taktiež inšpirovalo mikzické nárečie čuchajpsa, tzv. "opilecká reč", resp. "šarhovská reč", ktorého názov si priamo zapožičal do pohybovo-ožransko-psov-ňuchajúcej bojovej reči Frászmenov. A v neposlednom rade ho inšpirovala aj záhadná mikzická tradícia večného čakania na národných spasiteľov, ktorí za nás urobia všetko, a my nemusíme pohnúť ani prstom. (Preto celá tá téma v Dune o falošných prorokoch, ktorým slepo veríme, že nám zacvakajú každý kríglik i pohárik v obecnom výčape.)
Možno to bolo na znak vďaky, keď časť špeciálnych efektov pre neúspešnú filmovú adaptáciu Duny z roku 1984 robili v štúdiách Mosfilmu v Moskve, a časť vo Filmových štúdiách Ľudovodemokratickej sovietskej zväzovej republiky Náhorné Mikzicko. A že aké filmové štúdiá, keď v tom Mikzicku ani kiná a telku nemajú ? Nuž, hoci sa nič nepremietalo a nevysielalo, to ešte neznamená, že sa nemohli vyrábať efekty pre československé avantgardné mud-feť adaptácie.
Necyklopedické štáty | |
---|---|
Absurdistan • Antarktída • Byzantská ríša • CCCP • Československo • Franská ríša • Hollywood • Internet • Kráľovstvo Šumavy • Mikzicko • Morava • Osmani • Rakúsko Uhorsko • Rímska ríša • Tisícročná ríša • Veľké Uhorsko • Veľká Morava Tieto sú vraj naozaj: | |