Mydlo

	Mydlo
Praktické kŕmenie decka mydlom.

Mydlo je jedna zo známejších chemických látok, ktorých je všade plná riť. Jeho atómové číslo v Dekelovej tabuľke prvkov je niekde medzi 236, takže má blízko k uránu. V prírode sa ale dosť často nachádza s nestabilným izotopom 325. Tak, ako u všetkých iných chemických látok je aj mydlo zastúpené vo všetkých možných skupenstvách: pevnom, tekutom a plynnom.

História

Vedecké kruhy západných kultúr registrujú mydlo od jeho objavu jeho slávnym objaviteľom Ottom von Schustenbergom (*1590-†1645), ktorý naň naďabil čisto náhodne počas skúmania životných zvykov severských nomádskych kmeňov. Bolo to v období temného stredoveku.

Zarazilo ho vtedy, že tieto rasy majú akúsi podozrivo bielu pokožku na ktorej neboli žiadne vredy, ba dokonca ani jebáky. V skutočnosti bolo pre neho prvým podnetom na to, že tento kmeň má na sebe niečo neobvyklé to, že jeho členov zbadal až po očnom kontakte a nie podľa čuchových vnemov. Spôsobovalo to u neho ten problém, že ich zbadal iba keď bolo svetlo. Keď bola tma, tak všetky temnyóny stačili na to, aby ich skryli a podľa smradu sa dali identifikovať iba bežní Európania.

Otto postupným skúmaním zistil, že severskí nomádi sa počas ich kmeňových rituálov natierajú akousi belavou viskóznou látkou, ktorá v podstate nefarbi, ale pohlcuje rezíduá, ktoré bežne na pokožke bývajú. Zbieraním poznatkov do písomnej formy sa dochovalo, že aj tieto kmene mydlo pôvodne používali na čistenie potravy pred ďalším spracovaním. Robili ho počas lovu ešte predtým ako korisť doniesli domov.

Raz sa však stalo, že niektorý z členov kmeňa spadol do emulzie a musel sa opláchnuť. Po tomto incidente sa k táboru priblížil šabľozubý tiger, ktorý najprv zožral korisť a potom začal zabíjať lovcov. Nebolo to preňho ťažké, lebo ich našiel podľa smradu. Jediný, ktorého nenašiel bol ten, čo bol umytý a opláchnutý. Tento aj prežil. Legenda o záchrane omydleného sa rozšírila. Umytie a opláchnutie sa potom stalo súčasťou prípravy na lov a postupne takouto procedúrou prešiel každý chlap/ lovec kmeňa.

Od tohto všetkého bol iba kúsok k tomu aby sa začali umývať ženy. Umytá žena bola zaujímavá preto, lebo sa zdala mladšia, lebo pretým platilo, že čím staršia žena bola, tým viacej smrdela. Teraz v tom bol chaos a vlastne mydlo bolo prvým krôčikom k dnešnému makeupu a plastickým operáciám.

Zloženie

Mydlo je v podstate pre každého známa záležitosť. Tento prvok je štandardný a preto má aj štandardné formy výskytu vo voľnej prírode. Mydlo sa v prírode sa teda nachádza vo všetkých skupenstvách:

• tuhé skupenstvo - je bežné mydlo v kockách, niekedy oválnych, inokedy hranatých. Môže mať všetky farby od nevábnej žlto-hnedej po kolorizované, či dokonca dúhové varianty... nebývajú rádioaktívne, no všetky sú zatiaľ nejedlé.
• kvapalné skupenstvo - je forma, ktorú spoznal jeho objaviteľ Otto, ktorý sa v prvej chvíli domnieval, že počas rituálov sa členovia kmeňov natierajú ejakulátom. Tekuté formy mydla sa ale objavujú rôzne prifarbované a tak takáto analógia už neprichádza do úvahy. Problém by mal byť iba keby sa vyskytlo žlté, tmavohnedé, či červenohnedé tekuté mydlo, ktoré by boli skôr raritou aká by sa v bežných médiách nedala ani publikovať. Akákoľvek kvapalná forma mydla je nepiteľná.
• plynné skupenstvo - je najpopulárnejším druhom skupenstva mydla. Jeho špecifikom je že má snahu mať v plynnom stave aj svoj obal. Poznáme ho podľa jeho tvaru, ktorým sú väčšinou priezračné bubliny. Po fáze zmiznutia/ puknutia týchto bublín sa akokeby rozplynie. Tí, čo majú ešte aký taký zrak môžu zazrieť také zachvenie plynových čiastočiek, ktoré sa rozletia v svojom plynnom skupenstve, načo sú ťažšie identifikovateľné. Vedci práve riešia aké má toto skupenstvo vplyv na ozónovú a iné diery.

Toxicita

Mydlo je vo svojej podstate jednou z najjedovatejších látok zemskej štruktúry. Nebezpečná je hlavne jeho kombinácia s H₂O, čo je v podstate voda. Už to, že takáto kombinácia bezuzdne ničí mikroorganizmy, t.j. robí na nich bezohľadná biologická genocída, nám logicky pripomína, že mydlo nie je až taký ideálny prvok ako by sa mohlo zdať.

Pre mužov

A boli to práve muži, ktorí na túto skutočnosť upozorňovali. Podozrivé im hneď bolo, že v kombinácii s mydlom nie je možné produkovať žiadny alkohol. Na tom nebolo teda naozaj nič pozitívne.

Určitá averzia u nich zatým vznikla potom ako zistili, že pri používaní spoločného mydla v spoločných mužských sprchách sa u nich vyvoláva neprijemný pichavý pocit v zadnej časti tela. Varovným signálom sa stalo to, že mydlo začalo z nevysvetliteľných príčin padať. Nepríjemný pocit pichania sa dostavoval hneď po pokuse v predklone o zdvih takého mydla.

Po uvedených skúsenostiach sa začali muži tak trochu od prirodzenia v používaní mydla obmedzovať, čo majú v podvedomí geneticky zakódované dodnes.

Pre ženy

U žien sa mydlo stalo drogou. Je známe že mydlo má ako vedľajší účinok ničenie mozgových buniek. Ženy sú už z toho na tom tak zle, že potom obľubujú aj jeho vedľajší kultúrno-brakový produkt, ktorý poznáme pod názvom mydlová opera.