Mikuláš Dzurinda
"Ste zl
íý, zlíý a ešte raz zlíý!"
- Hranol - Mikimu ako odborný argument
"V noci robia len zlodeji a kurvy..."
Mikuláš Čurinda | |
---|---|
![]() Mikiho obľúbená a typická činnosť, za ktorú si vyslúžil prezývku Cikuláš Čurinda | |
Narodenie | 4. február 1955 Spišský štvrtok, Slovensko |
Známy vďaka | výpravca vlakov, športovec a ohrievač vládnych kresiel |
Toto je ľudo, alebo aj nadľudo z Necyklopédie |
Mikuláš Dzurinda používa mená ako Cyklista, Maratónec, Cigán, Fúzač, Dzurindašvili, Expremiér, Modrofúz, Miki "koaličník" Dzurindza, Mikipremiér, Cikuláš Čurinda, Bushoriťolez, Potkan, MaFuKo - Malý Fúzatý K****, Mikuláš Platini, Mikimauz, Kanáloš, Korytár, Miguľáš Dzárinda, Dzurošík.
Ing. (rozumej: Inkognito) Mikuláš Dzurinda, CSc. (rozumej: Celkom Slušný cigán) (* 4. február 1955, Spišský Štvrtok (okres Víkend)), známy aj pod menom Mikipremiér, je vývojové štádium premiéra (niekedy tiež označovaný ako priemer alebo vajda) Slovenskej republiky , ktorého predchádzajúcim štádiom je Vladimír Mečiar a nasledujúcim je Robert Fico. Tiež neveľmi úspešný politik, biker, básnik, výpravca vlakov a v neposlednom rade debil.
Raný životUpraviť
Pochádza z mnohodetnej rodiny nejasného etnického pôvodu. Podľa niektorých bádateľov bolo ich pôvodné meno Šonka(-ovci) a na Slovensko pribudli z Indie, kde im hrozili perzekúcie za údajné nepovolené hromadenie zásob zemiakov. Na Slovensku si Dzurindov starý otec otvorili živnosť na výrobu korýt a ich príslušenstva. V jednom z nich, ktoré sa nachádzalo na dvore sa všetci v nedeľu slávnostne kúpali, čo dokazuje hygienickú vyspelosť tejto rodiny oproti iným členom ich komunity a potvrdzuje, že Šonkovci vo svojej pravlasti neboli len špinavými cigáňmi, za akého je tento ich príbuzný často označovaný.
Registrované partnerstváUpraviť
Ako jeden z mála predstaviteľov slovenskej politickej špičky sa otvorene hlási k podpore registrovaných partnerstiev. Sám má za sebou niekoľko viac či menej úspešných spojení s osobami rovnakého pohlavia, rovnakého ale aj opačného názoru. Najznámejšími jeho partnermi boli počas jeho prvej hrôzovlády Jozef M., Ján Č., Rudolf Sch., Béla B., počas druhej hrôzovlády Pavol R., Pavol H. a druhýkrát Béla B. Už počas prvej vlády sa zoznámil s osobou, ktorá dodnes máta jeho myseľ, jeho pokračovateľom, meno ktorého sa vyslovuje len pošepky - Róbertom Ficom. Napätie medzi nimi je väčšie ako výkon reaktora v Mochovciach.
Básnická kariéraUpraviť
Básnické hrubé črevo v sebe objavil počas stredoškolského štúdia (iba v stredu). Jeho najznámejšia báseň je Pomník vďaky (za Víťazný Február).
Chvíľka poézie: „Mikuláš Dzurinda, SPŠG-B – banícka priemyslovka v Spišskej Novej Vsi, dopravný ročník: III. EA Pomník vďaky Spomienka na slávne dni |
Nemiestna poznámka pre menej informovaných:
Autor tejto básne sa stal pravicovým premiérom demokratického Slovenska a predsedom pravicovej SUDOKÚ-DS.
Zmluva s diablomUpraviť
Chronológia > Pajác XVI. ľudovo nazývaný Cyklista. Slovenský bájkar, táradlo, rozprávkar atď. Obdobie dospievania mal Pajác XVI. dosť schizofrenické, pričom treba zvlášť podotknúť, že jeho prvé umelecko-politické schopnosti nik nebral vážne a to ako vo VPN, tak ani v domovskej KDH, kde nejaké obdobie šantil a zastával funkciu "niktoša" (piateho kola u voza) v poslednom rade. Po voľbách v roku 2006 bol ochotný ísť do spolku s prípadne aj s Diablom. Problémom sa však bola jeho domovská strana, (z ktorej už bol skôr vyvrhnutý) pretože bola viac naklonená spojeniu s najvyšším predstaviteľom Smeru, Robertom F. Nakoniec však zmluvu s diablom uzavrel len ON za pomoci tankistu zo Žiliny a stále pripraveným Robertom.
ComebackUpraviť
Po voľbách 2010 sa stal členom Radičvlády, oficiálne majstrom zahraničia (rozumej: teplé miestečko, odkiaľ môže všetko a všetkých dirigovať a kontrolovať), hoci o ňom nemá ani šajnu, čo však nevadí, pretože mu aj tak nikto nerozumie. V skutočnosti je však tajným premiérom, pretože robí Radicsnő predsedu strany.
Svoj návrat využil Miki na výhodné zbavenie sa odpadu, konkrétne starej hrdzavej platiny. Stihol to ešte pred svojim „leavebackom“.
Po rozlepení tzv. „zlepenca“ sa Miki nenápadne na nejaký čas vytratil. Objavil sa až pri svojom výstupe po Schusterovej osemdesiatke, kde sa zosmiešnil tým, že pri napodobňovaní svojho kolegu, Jána S., si rozdrúzgal hlavu o chodník. Odvtedy sa Dzurinda opäť pohybuje len v tieňoch.