Mesiac
| mesiace v roku | ||
| Január | Február | Marec |
|
Apríl | |
| Máj | ||
| Jún | ||
| September | August | Júl |
| Október | November | December |
| NecyklokalendáR | ||
Mesiac je taký kozmický kotúč, čo občas vidno hore, niekedy cez deň, ale častejšie v tme. Mesiac bol pôvodne mienený ako pravidelný biely kotúč, ktorý ma v noci svieť, ale stal sa nejaký průser, lebo väčšinou nie je okrúhly, býva všelijako odrbaný. Raz vyzerá ako kosák, inokedy nie je ako kladivo, ale taký neúplný tanier. Sú na ňom aj fľaky, ktoré zdola nedávajú nijakú extra logiku.
Kozmonauti tvrdia, že to je preto, že Mesiac nie je kotúč, ale teleso obiehajúce okolo Zeme (teoreticky to je možné). Keďže toto obehnutie trvá mesiac (taký kratší), tak slovom mesiac označujeme aj časovú vzdialenosť medzi prvým a prvým: raz je to 28, inokedy 29, potom zase 30, ale aj 31 dní, pozri Mesiac (kalendárny). Analogicky potom bližšie popri Zemi obieha Týždeň (obehne Zem raz sa sedem dní) a Deň. Kdesi v diaľavách nás obieha Rok.
Klasický lunárny mesiac je základnou jednotkou mužských (aj ženských) obáv. Ak to nepríde... ani nikde nepozeraj. (Viď: Uhorský rok).
Kozmický mesiacUpraviť
Mesiac je kozmické (v zmysle: astrálne) teleso ženského rodu. Svojim vzhľadom sa podobá na Slnko, je však menej rádioaktívny. Mesiac je dôležitejší ako Slnko, lebo svieti v noci, keď je tma, naproti čomu slnko svieti cez deň, keď je svetlo.
Chemické zloženieUpraviť
- Alkalické zeminy: 68 %, alkalické kovy: 22 %, nekovy: 12 %, vzácne plyny: 8 %, ostatné a neidentifikovateľné: 5 %.
- Tlak vzduchu na Mesiaci sa pohybuje v rozmedzí 720 - 1080 Dpi, čo spôsobuje halucinácie.
- Na Mesiaci sa nachádzajú významné zásoby uránu a ropy.
Prírodné podmienkyUpraviť
Vedci zistili, že Mesiac pribrzďuje otáčanie Zeme. Keby to tak nebolo, t.j. nepribrzďoval by Zem, tak by vraj deň trval šesť hodín. Pri tejto časovej konštelácii by dochádzalo k anomálii, kedy by sme v práci na takej rannej šichte absolvovali dve rána za jeden plat. Aj ďalšie časové termíny by sa predlžovali vraj štvornásobne. Už si skúsme predstaviť že, na futbale by sme sedeli takmer tretinu dňa, v škole by deti boli do rána a život s gravídnou ženou by trval 36 mesiacov...
Okrem toho, že Zem priťahuje Mesiac aj Mesiac pôsobí na Zem. Má to za následok, že ako sa Zem otáča, Mesiac z nej za sebou ťahá hladinou všetkých jej vodných plôch. Touto fyzikálnou reakciou sa spôsobuje, jav známy príliv a odliv a aj to, že Mesiac systematicky odčerpáva vodu zo Zeme priamo na svoj povrch. Mesiac sa sa preto vyznačuje neskrotnou prírodou, množstvom kaňonov a zelených pahorkov. Moria na Mesiaci sú plytké a voda v nich liečivá (vhodná na kardio-vaskulárne choroby). Translokácia zo Zeme na Mesiac totiž spôsobuje, že sa z vody vo vzduchoprázdne vylučuje mikrobiálna kontaminácia a vodné roztoky sa stávajú stabilnejšími. Klimatické podmienky na Mesiaci hlavne oblasti okolo oboch jeho pólov sa vyznačujú sto percentnou vlhkosťou. V nich sú prírodné podmienky vhodné pre ľudí s respiračnými problémami.
Dnes je táto príroda s veľkej časti narušená masovým osevom kukurice (kukurúzy) z čias studenej vojny. Američania o prírode ani o kukurici nič nevedia, pretože na Mesiaci (ako jediný národ v nám známom svete) ešte nepristáli (viď známa fotografia ich lunárneho modulu s trojsmernými tieňmi).
História a diplomaciaUpraviť
Mesiac bol od pradávna obývaný mesačnými entitami. Prvý kontakt s nimi učinil elektrotechnik Nikola Tesla v roku 1890, avšak bez väčšieho hospodárskeho alebo kultúrneho dopadu.
- Od začiatku 20. storočia prebieha systematická privatizácia povrchu Mesiaca.
- V roku 1945 pristala na Mesiaci misia vedená SS Unterfuhrerom Hansom Gruberom, ktorý na ňom založil základňu.
- V roku 1952 priletela spoločná Sovietsko-Kubánska misia, ktorá rozšírila hospodársku kooperáciu.
- V roku 1953 tam sovietski kolchoznici zasiali prvu kukuruzu (sú spory, či to nebolo na Marse?)
- Mesiac je významným vývozcom minerálov (povestná je voda v prášku), drobným kováčstvom a výrobou zaváranín.
Pozri ajUpraviť
| Slnečná sústava |
 |