Otvoriť hlavné menu

Necyklopedia β

Medvedík kukuričný

Medvedík kukuričný (lat. Ursus frumentarius), neodborne medveď korniak, ľudovo kukuričniak či zasraná pliaga, je zakrpateným poddruhom medveďa a typickým slovenským endemitom, hoci je na území Slovenska registrovaný len necelých 25 rokov. Za tú dobu však zaznamenal rekordný populačný nárast a momentálne je považovaný za škodcu kategórie A, triedy 3.

Medvedík kukuričný (Ursus frumentarius)
Medvedík kukuričný
Medvedík kukuričný vo svojom prirodzenom habitate na kukuričnom klase.

Medvedík kukuričný zachytený fotopascou neďaleko obce Dunajský Klátov.

Toto je rešpektovaný Necyklopedický živočích

Obsah

FyziológiaUpraviť

Malý druh medveďa s dĺžkou tela maximálne 15cm. Hlava je širšia než hlava medveďa s vakmi po stranách, ktoré slúžia ako skladovací priestor na kukuricu a obilniny. Končatiny sú aj napriek výrazným fyzickým zmenám naďalej mohutné a silné, dovoľujú vyliezť po steble a impozantným gestom odtrhnúť klas. Najpozoruhodnejšou časťou tela medvedíka kukuričného je ich obrovský penis, ktorý akosi stále odmieta prijať skutočnosť že sa má telo rovnomerne zmenšiť a tak je neprimerane veľký k telu. Hoci v pokoji ho nie je vidno a ochabnutý si pekne ležká v hustej srsti, počas erekcie dokáže nabrať dĺžku tela samotného medvedíka, pričom hrúbka prirodzenia je rovnaká ako hrúbka samotného živočícha. Táto anomália je častým dôvodom úmrtí mnohých jedincov, najmä počas zberu potravy, kedy vietor donesie vôňu pyžma samičky a samca, objímajúceho vrchol kukuričného klasu, náhla váha stoporeného údu preváži, čo zvyčajne končí pádom a následnými zlomeninami. Niekedy sa pád skončí len "zlomeninou" penisu, čo však samce medvedíkov kukuričných neberú na ľahkú váhu a utrpí tým ich ego. V takýchto prípadoch sa stáva, že samčeky vylezú na kameň či vyvýšeninu a čakajú na rýchlu smrť v podobe kane či iných dravých vták.


BiotopUpraviť

Suché a teplé podnebie, veľké plochy a polia s výskytom obilnín, najmä kukurice, jačmeň a prosa. Slovenský endemit, v hojnom počte sa vyskytujúci predovšetkým na Podunajskej nížine, no od roku 2015 pozorovaný už aj na Záhorí a niekoľko jedincov je fotograficky zdokumentovaných tiež na východnom Slovensku, takže sa dá predpokladať, že tam už je aspoň niečo. Uvažuje sa o odobratí titulu "endemit" z toho dôvodu, že populačný boom spôsobuje ďalšie masívne migrácie, nazývané tiež "druhý korňácky exodus", ktoré vedú za Dunaj. Zdá sa, že ovládnutie Uhorska Slovákom napokon vyfúkne úplne iný živočíšny druh.

Správanie a sociálna štruktúraUpraviť

Medvedík kukuričný je veľmi plachý druh, ktorý si v zajatí dokáže zvyknúť na prítomnosť ľuda. V divočine ale pri prvom optickom kontakte utečie. V teplých letných mesiacoch za splnu škrieka na mesiac, čo spôsobuje davovú kakofóniu a považuje sa za dôvod infarktov u slaboduchých ľudí.

Tento živočích má veľmi silné sociálne cítenie. Žije v mnohopočetných rodinách fungujúcich na patriarchálnom systéme, kedy jeden samček vlastní hárem, niekedy čítajúci až sedem samičiek. Aj napriek svojej mierumilovnosti je však zástancom sparťanskej výchovy - neduživé a slabé jedince sú hromadne vraždené ostatnými členmi rodiny. Nasledovne sú zvyšky tiel zahrabané okolo nory, aby zvýšili výživnosť pôdy a zlepšili produkciu kukurice. Incest u tohoto druhu nie je zatiaľ pozorovaný.

 
Tradičná detská hračka v podobe medvedíka kukuričného, charakteristická najmä pre folklór v podunajských oblastiach

Nory medvedíkov kukuričných sú niekedy hlboké aj 10 metrov, takže počas orby utŕžia len minimálne škody. Majú viacero miestností, medzi ktoré patria tiež štyri veľké zásobovacie špajze, v ktorých členovia rodiny zhromažďujú zásoby pre prípad núdze (napríklad zlá úroda či epidémie napádajúce obilniny).

PôvodUpraviť

Vývoj medvedíka kukuričného je ukážkovým príkladom tzv. "bleskovej genézy", označovanej tiež skratkou KRE (kurva rýchla evolúcia). Jeho začiatok bol podmienený predovšetkým obrovským premnožením medveďov, kedy staré jedince, v kríze stredného veku, vyháňali potomkov zo svojho revíru a mladé jedince tak boli donútené hľadať si životný priestor inde. Migrácia mala niekoľko ohnísk, najväčšie priamo v srdci Strážovských vrchov, Veľkej a Malej Fatry, Tribeča, Vtáčnika a Štiavnických vrchov. Mnohé medvede vedome či nevedome skončili v ľudských dedinách a mestách. Tie kedysi boli ich domovom a tak začali s ľuďmi viesť partizánsku vojnu, súčasťou ktorej boli rôzne taktiky od rabovania kontajnerov až po kadenie na záhradách. Mnohé medvede sa dostali do zajatia a stali sa ľudskými otrokmi - slúžili ako strážne zvieratá, ovčiarske medvede či vojenská doprava - a postupne sa stali slepou evolučnou vetvou.

Niektoré jedince sa však z hôr dostali na roviny, predovšetkým na Podunajskú nížinu. Prvé pozorovania masívnej migrácie medveďov pochádzajú z roku 1996 z okolia metropoly Tekovské Nemce. Tento exodus spôsobil, že sa polia najmä severne od Nitry a Trnavy stali domovom viac ako dvoch stoviek medveďov. Prvé genetické zmeny boli spôsobené nedostatkom stravy, pretože na poliach sa nenachádzali nijaké kontajnery a osamotení turisti sú mimo lesného porastu vzácnosťou. Medvede tak začali požierať to, čoho bolo v okolí najviac - kukuricu a obilniny. Náhle vysadenie mäsa a prechod stravovania na výlučne vegánsku stravu spôsobil monumentálne zmeny vo fyziológii - medvede začali chradnúť a aby nepokapali, nastalo mimovoľné zmenšovanie. Veľká váha bola tiež v poli nepraktická - pohyb zároveň ničil zdroj potravy a obrovská hnedá masa bola jednoduchým terčom pre poľovníkov a hráčov airsoft. Medvede tak v priebehu jednej generácie stratili takmer 98% svojej veľkosti a stali sa (zdanlivo) blízkymi príbuznými škrečkov a koál. Proces týchto náhlych zmien započal niekde v okolí Kuraľanov v júni 1996 a zavŕšil sa v októbri 1999 v Kravanoch nad Dunajom (maď. Karva, čo sa len podobá na Kurva).

SúčasnosťUpraviť

Dnes populácia medvedíka kukuričného nadobudla neuveriteľných 313 000 jedincov. Protestná únia farmárov (PUF) už dávno začala žiadať legislatívne kroky a postupnú deratizáciu tohoto živočíšneho druhu, ktorá im spôsobila obrovské ujmy. Vláda však tvrdí, že skutok sa nestal a nijaké závažné kroky nezvažuje. Teda na západnom Slovensku. Na východe krajiny totiž dostala nemenovaná spoločnosť Vadalovcov bohatý grant na boj proti týmto škodcom. Odborníci uvádzajú, že populácia medvedíka kukuričného na východe sa odvtedy strojnásobila.

Nespokojní farmári však už niekoľkokrát prevzali iniciatívu a zobrali zodpovednosť do vlastných rúk. V roku 2011 sa odohral prvý pokus o zníženie populácie tohoto živočíšneho druhu. Farmári ako účinný prostriedok použili pesticídy s obsahom niekoľkých druhov mykotoxínov. Zdá sa však, že na zdravie medvedíkov kukuričných to nemalo nijaký závažný vplyv. Jedinou anomáliou bolo zafarbenie ich výkalov do nezdravého odtieňa zelenej farby. Obyvatelia Slovenskej republiky neutŕžili nijakú ujmu, pravdepodobne z toho dôvodu, že konzumujú predovšetkým zahraničné importy. Hovorí sa však, že export týchto chemicky ošetrených obilnín má na svedomí morovú epidémiu v niekoľkých oblastiach západnej Európy.

Druhý pokus o deratizáciu prebehol o tri roky neskôr, kedy PUF odsúhlasil použitie účinnejších prostriedkov a zaobstaral vyše 50 plameňometov. Okrem rozsiahlych požiarov, počas ktorých z povrchu zemského kompletne zmizli štyri obce, táto akcia nemala nijaký veľký dopad na biotop a nezasiahla ani populáciu medvedíkov kukuričných. PUF bola v decembri 2014 oficiálne rozpustená po tom, ako predstavenstvo únie odviedla NAKA. Na pamiatku štyroch vypálených obcí sa zorganizoval smútočný pochod v Malom Záluží, na ktorom si uctili životy všetkých 18 občanov, ktorí pri požiari prišli o život. Pochod vyvrcholil symbolickým pálením kukurice. Od roku 2014 taktiež začali na južnom Slovensku Moreny vypchávať medvedíkmi kukuričnými a pálili ich spolu s nimi.

VyužitieUpraviť

Medvedíky kukuričné sú veľmi priateľské. Hoci sú vo všeobecnosti považované za škodce, rovnako ako škrečky sú veľmi obľúbenými domácimi maznáčikmi. Veľký predaj je registrovaný najmä u osamelých žien a vdov nad tridsať rokov, čo môže mať súvis najmä s dĺžkou medvedieho údu a skutočnosťou, že kukuričniaci nehryzú.

Exkrementy medvedíka kukuričného sú okrovohnedej farby a niekedy obsahujú zvyšky po strave. Tieto výkaly voňajú ako hyacinty a sú veľmi vhodné ako výživový doplnok pre vegánov, hoci u bežných ľudí sa konzumácia neodporúča kvôli občasnému výskytu nepriaznivých účinkov ako žltačka či vaginálny herpes.

Ritné žľazy medvedíkov kukuričných sú veľmi cenené v parfumérskom priemysle. V niektorých menej rozvinutých častiach krajiny sa mŕtve jedince využívajú ako náhrada toaletného papiera.

Necyklopedické živočíchy

AlfBlchaBoborCapCicavecCigániDelfínDikobrazDodogmaEmuFčelaFilckyHadHavranHrochHyenaChameleónJóžin z bážinJežkoKomárKopytníkKrokodílKrtkoKruté jablkoLabuťLevĽudoMačkaOtravník obyčajnýMandelinkaMapinguariMedveďMedvedík kukuričnýMorča obrovskéMravceMyšMuchaOpicaOsaPavúkPapagájParoháčPijavicaPlytviakPotvorPesSarančatáSlonSomárŠakalŠkrečokŠvábTchorTigerTopierŤavaTučniakTurulVeverkaVorvaňVošVyrhulaYetiZlatá rybkaŽralok lesný