Las Walas

Valaská Las Walas, Válaszkhai
Las Walas
znak vlajka
poloha
kontinent:	Európa
štát:	ZSSR (Zväz Slovenských Socialistických Republík)
región:	Horné Uhry
rozloha a obyvateľstvo
rozloha:	skoro celé Horehronie
počet obyvateľov:	niečo cez 3000 kusov
hustota osídlenia:	husto, husto
správa mesta
starosta:	Ing. Ďuri
sekretárka:	nie sú peniaze

Las Walas alebo aj Valaská (z maďarského Válaszkhai), je hlavné mesto Horehronia, ale je to taktiež tretia najsamväčšia obec okresu Brezno. V obci žije približne 3862 Valachov, Valašiek a Valaštiatok. Počet voľne pobehujúcich psov k dnešnému dňu nebol známy.

Charakteristika

Obec Valaská sa skladá z troch častí a síce z obce Valaská a dvoch miestnych častí Bydlisko a Štrk. Obec leží pri Euroázijske dopravnej magistrále s označením I/66. Zo severozápadnej strany Valaskú ohraničuje veľtok Valašťanka Valaštianka Horehron Hron.

História

Z toho zapichnutého papeku vyrástol nádherný strom, ktorý skrášľuje dnešné námestie

Dejiny Valaskej sa spájajú z dvoma listami listinami. Prvú listinu napísal Rasťo Piško roku 1361 P.V.T. v jednej Banskobystrickej krčme. Z nej sa dozvedáme, že syn akéhosi Štefana, voľakde v lese na opustenom mieste zapichol papek (niekde sa dokonca uvádza, že svoj) a toto miesto určil ako stred dnešnej Valaskej. Druhú listinu vydal Albert Zweistein a dal ju náhodnému pocestnému menom Lacko Valach (zrejme z toho pomenovanie Valaská). Od tejto doby až do polovice 16. storočia na tomto mieste panoval kľud. Dovtedy tam obyvatelia žili svorne a vo veľmi dobrom vzťahu s okolitou prírodou. Drevorubači rúbali strom za stromom, len taký fukot, valasi zo Štiavničky so svojim dobytkom systematicky ničili zvyšný porast. A aby bolo dielo majestátne zavŕšené tak Hornolehoťania si na Hustom Hnusnom a Suchom potoku urobili kopanice. Až kým to v polovici 16. storočia nevytočilo Turkov, ktorí sa tu rozhodli na chvíľu usadiť a naučiť týchto neznabohov správať sa kultúrne. Až kým to neprestalo baviť pra-pra deda Jána Slotu, Matúša Collalta, ktorý s dvoma vojakmi milých turkov vyprášil. Aby toho nebolo na Valaskú málo, tak okolo roku 1679 P.V.T. zavítal do obce mor, ktorý miestne obyvateľstvo kosil ako zmyslov zbavený. A po piatich (pozor, päť nie je prvočíslo, ba ani nečíslo) rokoch sa to zopakovalo znova, len preto aby sa nezabudlo.

Prvá svetová vojna

Áno aj Valašťania sa sťa "pravýslováci" zapojili do týchto bojov v hojnom počte 150. Z tohto počtu sa ich nevrátilo 37, nakoľko sa im v nemecku zapáčilo a zostali tam. V období po I. svetovej vojne začala obec prekvitať. Valasi Valaši Valašťania vyhnali maďarských učiteľov, založili aj miestny odbor Matrice slovenskej. A aj miestny hasičský zbor, síce až po prvom väščom požiari, ale založili.

Druhá svetová vojna

Pomník na pamiatku Rumunských hrdinov. To vpravo.

Do II. svetovej vojny bola zatiahnutá aj táto malebná obec, ale vzhľadom k tomu, že všetci chlapi z obce pracovali v Podbrezovej a kadetade po svete, bola Valaská odkázaná na pomoc Rumunských vojsk, ktoré ju oslobodili od hnusných fašistických nemcov. Ale Valašťania, aby nezostali v hanbe, postavili týmto hrdinom pomník pri budove bývaléno miestneho národného výboru.

Povojnové obdobie

V roku 1948 P.V.T., sa komunisti chopili moci aj tu a vzali to hopom. Tridsaťčlennú opozíciu rozprášili a začali vládnuť. Zriadili poštu, hudobnú školu a zopár disko klubov. A samozrejme po socialisticky vyriešili aj bývanie, formou bytovej výstavby. Do roku 1962 P.V.T. odovzdali súdruhovia úctyhodných 842 štandardných socialistických bytových jednotiek. Neskôr, aby sa mali kde socialisticky vzdelávať deti urobené počaté už v spomenutých bytoch, komunisti dali Valašťanom školu so 17. triedami. Ale vzhľadom k tomu, že Valašťania boli chlapi zocelení prácou v socialistických železiarňach v Podbrezovej a nedali svojim polovičkám po nociach vydýchnuť, bolo nútené OVKSS postaviť ešte jednu školu, väčšiu, lepšiu, ale najmä socialistickejšiu, čiže v roku 1969 otvorili novučičkú 27 triednu zédéešku. Neskôr, keď už chlapi nevládali toľko plodiť, museli sa obe školy zlúčiť do jednej. Takto skromne a pokorne v socialistickom blahobyte si tu valašťania nažívali až do roku 1989 P.V.T..

Ponovembrové obdobie

Rozklad reálneho socializmu neobišiel ani Valachov Valašťanov. Predstavitelia VPN vyzvali obyvateľov Valaskej aby sa nenechali ďalej utláčať boľševíckou triedou, ale aby vzali krompáče motyky, vidle prípadne iné zbrane a hor sa štrajkovať do ulíc. Po prvých "akožeslobodných" voľbách roku 1991 P.V.T. bola obec ďalej zveľaďovaná - plynofikáciou, novými cestami, mostami, krčmami atď.

Priemysel

V 18. storočí si konečne valašťania povedali, že dosť bolo krumpľov a klobások zo psa, musíme sa nejako inak živiť a začali budovať základy modernej industriálnej spoločnosti. Koncom toho istého storočia vybudovali Hrončiansky komplex - železiarsku manufaktúru ako svet, táto železiareň začala chŕliť koľajnice jednu za druhou, ale vzhľadom k tomu, že nevedeli čo s nimi, tak prehovorili predstavených Čierneho Balogu, aby začali stavať terajšiu Čiernohronskú železnicu. V druhej polovici 19. storočia sa Podbrezovský zemepáni nasrali, že či sa tí Valašťania budú mať lepšie ako oni; a tak im železiareň zavreli a oni sami si postavili novú a lepšiu, priamo v Podbrezovej. Ale z análov sa Necyklopédia dozvedela, že to bolo preto, lebo Podbrezová potrebovala vodovod a mocipáni z Podbrezovej nechceli kupovať drahé rúrky od Valašťanov. Ale keď títo šikovní predstavitelia Podbrezovej zistili, že z Valaskej urobili hladovú dolinu, aby neboli až takí zlí, tak sa rozhodli, že im tam potiahnu železnicu, aby miestny obyvatelia mohli chodiť za prácou inam a samozrejme aj ku nim. Do železiarní Podbrezová. A tak to na seba nenechalo dlho čakať až 15. decembra 1895 P.V.T. dorazil do Valaskej prvý IC vlak. Valašťania šancu využili a začali húfne utekať. Momentálne sa ľudia vo Valaskej živia prácou v štátnej správe, drobným podnikaním, niektorí stále pracujú v Podbrezovej vo vytunelovaných železiarňach a ostatok odišiel za prácou preč, alebo sa neživí nijak. Niektorí podnikavci sa vrátili späť k výrobe vyhlásenej Valaštianskej špeciality a síce k výrobe klobás zo psa.

Kultúra

Tradičný Valaštiansky betlehem. Somár však samozrejme chýba

Kultúru[1] v tejto malebnej horehronskej obci, ba priam mestečku zabezpečuje so železnou pravideľnosťou tunajší obecný úrad a to v hojnom počte. Nie je jediného voľného víkendu, kedy by sa tu niečo nedialo. Z bohatej ponuky sa napríklad môžete zúčastniť:

• Varenia valaštianskych krumpľov
• Festivalu DH (DH neznamená DoleHroncov, ale Dychovej Hudby!)
• Jánskych ohňov
• Kultúrnych jesení
• Varenia jedál starých mám
• Vítania Mikuláša (asi Liptovského)
• Živého betlehému (každoročne je veľký problém s obsadením miesta somára, záujemcovia volajte na čt.: 0900/12345X posledné číslo je ľubovolné)
• Pečenia harule
• Pltníckej kopačky
• a ďalších

Mestá, obce a iné diery Slovenska
Banskobystrický kraj: Banská Bystrica, Brezno, Hronský Beňadik, Psiare, Klenovec, Las Walas, Nová Baňa, Predná Hora, Zvolen	Bratislavský kraj: Bratislava, (Devín, Gajary, Pétržka, Dlhé diely..), Čataj, Senec
Košický kraj: Košice, Michalovce, Spišská Nová Ves	Nitriansky kraj: Nitra, Nitrianska Blatnica, Nové Zámky, Štitáre, Šurany, Topoľčany, Žihárec
Prešovský kraj: Prešov, Humenné, Kežmarok, Jakubova Voľa, Medzany, Mirkovce, Štrba, Sabinov, Nová Lesná	Trenčiansky kraj: Brunovce, Dubnica nad Váhom, Horná Streda, Maríková, Myjava
Trnavský kraj: Trnava, Hlohovec, Jaslovské Bohunice, Moravany nad Váhom, Piešťany, Pustá Ves	Žilinský kraj: Žilina, Čadca, Dolný Kubín, Kláštor pod Znievom, Košťany nad Turcom, Košúty 2, Kysuce, Liptovský Mikuláš, Liptovský Hrádok, Majtánky, Martin, Trebostovo, Oščadnica, Ružomberok, Strečno, Terchová, Turzovka, Zákamenné
Slovenské legendy: Canada, Corgoň, Horná Dolná, Kerestúr, Kocúrkovo, Letapičinovce