Kuba

Kuba má obrovský obchodný potenciál. Veríme, že všetky štáty si formujú svoj politický systém práve podľa nej.

Proletári všetkých krajín "Vylížte mi si prdel!

Jozef Ševc

República Socialismo o Muerte de Cúba Kuba


Takto vidno Kubu z obežnej dráhy zeme.
Základné údaje
Štátné zriadenie	Komunizmus s ľudskou tvárou
Úradné jazyky	Englesias, Kubánčina
Hlavné a najväčšie mesto	Havana
Druhé najväčšie mesto	Savana
Členenie	Nečlení sa. Len Kuba
Najvyšší bod	Mount Orange
Najdlhšia reka	Blooderie
Národná hymna	Internacionála
Demografia
Rozloha	V medziach hraníc krajiny
Počet obyvateľov	10 miliónov
Hustota osídlenia	Ani veľmi nie
Susedia	Oceán a .....a nič len voda
Ostatné
Prezident	Fidel Castról in memoria
Premiér(ka)	Che Gevara tiež in memoria
Zakladateľ štátu	Che Gevara
Mena	Kubánsky rubeľ (CBRL)
internet tld	.cu

República Socialismo o Muerte de Cúba, slovensky Kuba je ostrov neďaleko Floridy. Jedná sa o nejzápadnejší typ komunizmu, ktorý sa preslávil hlavne podporou KSF. Ďalším známym kubánskym vynálezom je štátny podnik Castrol, ktorý sa volá po jej veľkom vodcovi, Fidelovi Castrolovi.

HistóriaUpraviť

Ako prvý na Kube pristal Kryštof Kolumbus už dávno nejak po roku 1400 niekoľko, aby pripravil pôdu pre prípadný ústup Portugalcov pred Osmanskou ríšou a hlavne kvôli tomu, že sa mu zadrel motor na jeho plachetnici. Ničmenej bol miestnymi pomermi natoľko zdesený, že utiekol domov a na ďalšie výpravy sa už nevrátil.

Niekoľko ďalších storočí po ňom sa sem rozhodli vypraviť opäť Španieli, ktorí tu založili prosperujúcu kolóniu. Ale miestny boli mierne vydrbaní z toho, že tu majú po piču černochov a že o nich rozhoduje nejaký Madrid na druhej strane planéty, a tak než si to v Španielsku uvedomili, vypukla revolúcia. Avšak ani po nej sa Kubáncom úspešne nedarilo. Zlí americký imperialisti sa rozhodli vykorisťovať naivných Kubáncov a predávať im chlast, ženy, víno a hry. Netrvalo to dlhú dobu, a prišla opäť revolúcia.

Fidel GastroUpraviť

V tom sa objavil súčasný vodca, Fidel Castról. S nákladným autom plným kastrólov prepadol hlavné mesto, umlátil so svojim kamarátom Che Guevarom vtedajšieho vodcu Fulgencia Baptistu a „ustanovil sovietsku moc“. Che Guevara potom odišiel do Bolívie, aby pokračoval v šírení revolúcie. Nasledujúce roky boli viac než zvláštne. Vďaka spojenectvu so Sovietskym zväzom na večné časy a nikdy inak, sa podarilo Kubáncom tiež aj niečo vybudovať, napríklad raketová sila. Sovietske rakety boli namierené permanentne na americké územie, čo donútilo USA vydať Kubáncom Louisianu a Floridu, kde moc získala práve Komunistická strana Floridy, verný spolupracovník Kastrola. Žiaľ však na samotnej Kube začali problémy; sovietske vnímanie karibského prostredia nepadlo na úrodnou pôdu. Pokus doviesť žiguláky a prevádzkovať ich po tamojších poliach stroskotal, keď sa polovica všetkých žigulákov utopila s agonickým kvílením v bažinách. Preto sa súdruhovia rozhodli vybudovať dialnice, avšak áut, ktoré by tu mohli jazdiť, bolo stále málo. I preto bol zahájený v roku 1980 program „žigulák za cukor“, vďaka ktorému do ZSSR putoval kvalitný cukor a továrne na žiguláky boli vyťažené, i keď polovica ZSSR stále chodila pešo.

Fidel Castrol si uvedomil rastúce bohatstvo svojej krajiny, a rozhodol sa toho využiť. Naložil bojové lokomotívy (v Havane výstavba metra vďaka rozkradnutiu stavebného materiálu stroskotala, tak lokomotívy) naložené na lode, a poslal Kubáncov bojovať do Angoly za slávu kastrólovej revolúcie. Kubánskym silám sa podarilo naučiť Angolčanov pracovať s kastrólmi a uvarit si obed, čo bola skutočná revolúcia v dejinách Angoly!

KrízaUpraviť

Po roku 1991 nastala kríza, a za cukor už moc kupovať ropu nešlo. Pokusy prevádzkovať žiguláky na cukor stroskotali, keď pár aut vybuchlo. Preto sa museli miestny vrátiť ku konským povozom. Castrol však ukludňoval všetkých, že situáciu má pod kontrolou. Až keď hladní Kubánci začali ohryzávať stromy na uliciach Havany, usúdil, že situácia je kritická, a rozhodol so prijať určité investície zo zahraničia a uvolniť zmenné kurzy. Avšak ani to nepomohlo, hladom umieralo stále mnoho ľudov. Nieje známe, či bol kontaktovaný Václav Klaus ako najlepší ekonóm sveta, ale jedno je isté, že by dnes Kuba mohla byť úplne inde.

Na začiatku 21. storočia je Castrol opät plný sily, pretože ho podporujú ľavicoví prezidenti Ameriky – Bill Clinton z USA, Eva Moralesová z Bolívie a Hugo Chávez z Venezuely. Krajina dostáva ropu od svojich socialistických súputníkov, k nim putujú rozpadnuté žiguláky, ktoré sa snažia okopírovať, aby vybudovali zárodky priemyslu. Ničmenej situácia je stále kritická.