Kôň

""Budu pracovat lépe a radostněji""

- kôň Boxer - na Farme zvierat

""Ľúbim ťa ako koňa!""

- Francek - o svojom libide

"Zdochnutý kôň najmenej kope."

- Ľudova múdrosť

"Kôň má veľkú hlavu a predsa sa potkne."

- Ľudova múdrosť

Kôň
Kôň nepatrí k slušným zvieratám. Pre Slovákov je toto zviera symbolom útlaku, pretože k nám prinieslo Maďarov
Toto je rešpektovaný Necyklopedický živočích

Dnešný škaredý chlpatý koník - tie staré boli ešte škaredšie.

Kôň, tátoš, paripa (čes. herka) je malé škaredé chlpaté zviera, ktoré na chrbte nosieva chlapov s krivými nohami a bolestivým výrazom alebo ženy s roztiahnutými nohami a spokojnosťou v tvári. Vyrába sa z neho koňak, fotoaparáty Konica^®, maďarská saláma, škovránčia paštéta, konská masť a mnoho ďalších užitočných výrobkov. V poslednej dobe sa zistilo, že hmotnosť konského mäsa v hovädzích výrobkoch je trikrát väčšia, než je hmotnosť všetkých koní v Európe. Okrem toho je kôň schopný „drieť ako kôň“ a byť „bitý ako kôň“, čo sú tiež pomerne užitočné vlastnosti.

Stavba tela

Kôň má štyri nohy a predsa sa potkne. Okrem toho má aj orgán odborne zvaný lófasz, čiže po našom koňov kokot. Tento orgán nie je významný pre svoju veľkosť (hoci aj tá je úctyhodná), ale ako synonymum slova nič, resp. synonymum niečoho celkom nepotrebného. Niekedy sa toto synonymum používa na aj na označenie sľúbeného daru. V kuloároch sa ale hovorí, že ženská časť ľudstva pociťuje k tomuto orgánovi určitý obdiv.

Okrem týchto najdôležitejších častí má kôň aj plno chlpov, najmä na hlave a chvoste. Na nohách mu rastú železné podkovy, ale to len v prípade, že má v strave dosť železa. Na to, aby sa mohol živiť železom, má tlamu vybavenú škaredými zubami. Výhodné je dať koňovi za zuby zubadlo, robí ho to ďaleko kooperatívnejším.

Niektoré kone majú na krku prirastenú takú veľkú koženú dieru, ktorá sa volá chomút. Chomút, teda tá veľká kožená diera, sa z nejakého dôvodu stala symbolom zisku novomanžela. Niektoré kone majú zase ku chrbtu prirastený taký špeciálny sedák, ktorý sa volá sedlo. Sedlo je úplné, keď je v ňom niekoho riť. Ten niekto ak je normálny ľudo sa volá jazdec, keď má pipinu tak jazdkyňa. Ak má jazdenie ako šport tak je to srandista, ktorého voláme „džokej“. Ten jockey (alebo aj džokej) si spravidla nesadá na koňa s chomútom. Ak na koni s chomútom sedí jockey (čítaj džokej) tak je to čudné, neobvyklé, niekedy možno pokus o vtipno. My viacerí poznáme aj väčšie vtipno ako je vidieť džokeja (myslí sa tým jockey) na koňovi s chomútom, ale ako vraví klasik odchovaný v socializme: „... proti Gustovi žiaden dišputát...“

Pokiaľ ide o veľkosť, dá sa povedať, že časy malých škaredých chlpatých koníkov sú preč a dnešný kôň je poriadne hebedo. Životným poznaním obvyklých právd sa zistilo, že niekedy má aj hovädo niečo spoločné s koňom.

Základné delenie

Všetky druhy koní sa delia na tri druhy:

• Žrebec je kôň s penisom, čiže „lófaszom“ a guľami, vďaka čomu má gule robiť bordel. Preto býva často fidelizovaný, čím vzniká:
• valach, čo je kôň síce s penisom ale bez gulí, vďaka čomu sa z neho stáva platnejší člen našej rozvinutej kapitalistickej spoločnosti.
• Kobyla (Konica^® nie je samica koňa, ale fotoaparát, miestami sa tak nazýva aj stavba, v ktorej sa prechodne držia kone počas prác) je kôň s vagínou. Väčšinou má malý bok.
• Kríženec žrebca a kobyly sa nazýva žriebä.

Druhy koní

Morský koník, dvojnohý poddruh

Kôň ako medzinárodný etalón IQ
Podľa čínskeho horoskopu by mal byť rok 2014 rokom dreveného koňa, ktorý bude priať voľnosti a nezávislosti, bude nás viesť k hlbším otázkam o zmysle života a o šťastí a k zhmotňovaniu snov. Všetci s IQHK sa teda majú na čo tešiť

• malý škaredý chlpatý koník - zvlášť nebezpečný poddruh, ktorý zvykne dobrovoľne na chrbte nosiť Maďarov, Tatárov a iných zákerákov,
• biely kôň - a) vznešený poddruh vyhradený najmä pre princov, b) menej vznešený poddruh slúžiaci mafii
• pegas - takmer vyhynutý poddruh (možno dokonca samostatný druh) s krídlami. Prežíva najmä v Hollywoode.
• morský koník - poddruh prispôsobený vodnému prostrediu.
• lúčny koník a kobylka - druhy žijúce voľne na lúkach.
• húpací koník - poddruh populárny najmä vďaka svojmu IQ.
• hojdací koník - kôň poskytujúci (po smrti) hojivú konskú masť z koňa.
• BitKôň - virtuálny kôň, ktorým sa dá platiť v obchode, názov je odvodený z bitého koňa

Chov a používanie

Koňa musíme, hoci to nie je pre nás príjemné, kŕmiť. V lete kôň dosiahne spasenie aj sám, ale kým sa pasie, nepracuje, čo je nevýhodné. V zime mu musíme dokonca dať nejaké to seno, čo si vyžaduje dokonca ľudskú prácu. Pretekárskym koňom sa dávajú aj rôzne drogy.

Aby kôň mohol drieť ako kôň, vynašli sme chomút. Žiaľ, tento vynález sa zvrtol proti mužom, ktorí sa dnes občas tiež dostávajú do manželského chomúta. K chomútu sa pripája oje. Diaľkové ovládanie koňa sa nazýva liace.

Pokiaľ chceme na koni jazdiť, musíme mať na ňom sedlo aby sme nedrbli na zem. Chlapi potrebujú sedlo na to aby sa ich gule mali lepšie. Ženám sa odporúča tzv. ženské sedlo. Je to hlavne preto, aby pri niektorých druhoch odevov zbytočne netrpeli orgazmami. Ak dokonca chceme niekoho z konského chrbta zabiť (a teda dobre sa zaprieť nohami), potrebujeme strmene. Na riadenie koňa, na ktorom sedíme, sa používa uzda, ako motivačný prostriedok ostrohy a bičík (motivačný list je zväčša na koňa nedostatočný).

Najrafinovanejšie využitie koňa je strčiť ho pod kapotu auta. Sú výrobcovia, ktorí tam najebú aj viac ako sto koní, proti čomu ochrancovia ľudských práv a slobody zvierat dosť protestujú, pretože predsa len ide o stiesnený priestor.

"Can I have a steak?"

- hosť

"Yes, of horse!"

- čašník

Významné kone v histórii

• Kôň Bohov - absolútna jednička medzi koňmi
• Caligula menoval svojho koňa za konzula dal mu postaviť luxusnú maštaľ s mramorovým žľabom. Táto tradícia (luxus a válov) sa odvtedy u politikov dodržiava.
• Devínska kobyla - zahnala z nášho územia Avarov.
• Trójsky kôň zviedol Helenu Trójsku, čím nasadil Paridovi parohy (Paris je skratka od Parohatý Penis)
• Richard III. vymenil kráľovstvo za koňa (meno dodnes nepoznáme), čím vznikla Anglická republika a prvý útulok pre opustené kone.
• Sv. Pavlovi (vtedy ešte Šavlovi) sa po páde z koňa (na hlavu) zjavil Ježid, čím sa tento neznámy kôň významne zaslúžil o vznik kresťanstva. Ako vidíme, kôň má na psychiku podobné účinky ako špiritus alebo koňak.
• Attilov kôň Görgéy - kôň, ktorého moč mal herbicídne účinky.
• Bucephalus - rozprávajúci kôň Alexandra Veľkého pomenovaný podľa svojho falusu. Čo znamená buce, nevieme.
• Kôň Václav v Prahe na václavským Václaváku nesúci na chrbte neznámeho vojína.
• Svätoplukov kôň pred Bratislavským hradom, ktorý umožnil začínajúcemu Riškovi Sulíkovi získať ostrohy
• Hatátitla - Old Shatterhandov druh v pohode aj nepohode...
• Kôň Tiki - morský kôň, na ktorom Thor Heyerdahl preplával z Peru do Polynézie

Úchylky

Pod licenciou GPL vznikajú strašné potvory, napríklad pakôň.

Najčastejšou úchylkou u koní je pakôň, tzv. Gnu. Je to vlastne kôň uvoľnený pod licenciou GPL, ktorý je natoľko úchylný, že sa na koňa podobá len mierne a, čo je najhoršie, odmieta robiť to, na čo sú kone určené, teda drieť a dostávať za to bitku. Zato má rohy a slúži ako potrava pre levy, čo je tiež určitá zásluha. Existuje dokonca možnosť, že ide o kríženca koňa s tučniakom.

Veľmi častou úchylkou koňa je aj kriminalizácia, ktorou vzniká zebra, čo je vlastne kôň vo väzenskej uniforme.

Kedysi bol častý aj zvrátený sex medzi koňmi a somármi, následkom čoho vznikali muly a mulice. Dnes už, našťastie, ka takýmto excesom dochádza len zriedka.

Nadávky

Aj vo fonde ľudovej slovenskej slovesnej tvorivosti sa používa titul „kôň“. Je to čiastočne hanlivé označenie. Niekedy sa používa iba pri sebakritike: „ach, ja kôň“, alebo silnejšej (seba)kritike: „ja/ty kôň sprostý“.

Pri koňovi je zrejmý úctivý blízky vzťah k ľudovi. Kritická konská narážka je používaná aj v zmiernenej forme, kedy niekomu dávame titul „koňov brat“. Adresátovi titulu týmto citlivo naznačujeme, že niečo nie je v poriadku. Pri používaní takéhoto kritického postoja treba ale byť opatrní. Treba reflektovať na to, akých bratov označená osoba má a treba si dať pozor na to, či toto označenie nepoužijeme na svojho brata.

Niekedy sa kôň používa pri kritike osoby len nepriamo, bez toho aby sme museli uraziť koňa samotného. Tradičná dehonestujúca otázka: „Čo si sa s koňom zrazil?“ je napr. vyjadrením obáv o príčetnosť osoby, ktorá vyslovila nejaký nezmysel.

Slovenská klasika

• Na kone!
• A kdeby sme ich vzali?
• No tak utekajme!