Ježid

	† VORSICHT † BLASPHEMIE † VORSICHT † BLASPHEMIE † VORSICHT †
	Tento text drzo rozpráva o náboženstve!! Emeritný rímsky veľkňaz SS Joseph Rat-Singer uvaľuje kliatbu na každého, kto sa ho opováži čítať!

Tento článok počúva o tom istom, čo článok Ježiš. To je dobré, lebo ich môžeš navzájom ich prepojiť a potom jeden čítať jedným okom a druhý druhým.

Ježid, nazývaný aj Paranormálny Žid či Veľkonočný Zombie, je paralelným dvojčaťom Ježiša, zakladateľa katolicizmu. Bol to rebel a metalista. Priekopník body piercingu. Kómatik. Narodený pri prelome letopočtov ako nemanželské dieťa z Nazarethu. Zomrel nedlho po tom. Vďaka jeho priateľom sa jeho meno rozšírilo do sveta.

Ježid
Narodenie	0 Nazaret, Izrael
Úmrtie	∞? ostrov Taymyr, Rusko
Výška	173cm
Váha	49kg
Známy vďaka	Semiresuerekcii
Deti	ževraj žiadne
Partner/ka	Mária z Magdaly učeník, ktorého miloval
Rodičia	Panna Mária, otec neznámy (kreslí sa ako biely vták)
Príbuzní	Ježiš
IQ	109
Toto je ľudo, alebo aj nadľudo z Necyklopédie

Životopis

Narodenie

Ježidko sa narodil bez toho, aby jeho matka mala sex, pokiaľ pravda Jozefovi neklamala. Ale prečo by to robila? Krátko po narodení ho prišli pozrieť traja králi (Gašpar, Melichár a Charizard), ktorí možno neboli králi, ale mudrlanti a možno ich bolo dvanásť. Potom dal Herodes, ktorý zomrel už pred troma rokmi (a teda musel vstať z mŕtvych), zavraždiť všetky deti, ale Ježidko zdrhol do „Sharm el Shejk“.

Mladosť a dospievanie

V mladosti si matka Mária a otčim Jozef robili starosti, že mladý Ježidko nie je veľmi na ženy. Nechali ho teda pokusne s jednou inou Máriou v stane. Tá však po chvíľke vybehla so strašným revom. Nuž sa rodičia išli pozrieť do stanu, že sa ako stalo. A Ježidko vraví, že keď sa pred ním iná Mária vyzliekla, videl že tam dolu má takú malú ranku, a tak povedal, aby sa zacelila...

Roky vandrovky

V roku 27 bol Ježid na Slovensku a postavil tu veľa krásnych drevených stavieb. Niektoré sa zachovali.

Kazateľstvo

Ježid mal niekoľkých študentov, ktorých namaľoval Leonardo da Vinci. Odkázal im päť miest, kde mali založiť bunky hnutia odporu. Najúspešnejší boli Kéfas a Saul v Ríme. Kéfasa stretol Ježid už skôr, keď sa pod vplyvom THC učil chodiť po hladine Galilejského jazera. Saula stretol niekoľko rokov po svojej smrti, za čo ho oslepil a zblbol.

Iné miesta (iní kéfani): Bizanc pri Marmarskom mori (od 24. 5. 1453 okupovaný nehodnými Turkami), Alexandria na delte Nílu, Jeruzalem v Palestíne a Antiochia na pobreží Stredozemného mora.

Ježid kázal pravdu a lásku, ktorá mala zvíťaziť nad lžou a nenávisťou. Pravda a láska tesne prehrali.

Ježid takto kázal v južnej Galilei, keď videl, ako dav zúrivých židov a samaritánov kameňuje prostitútku, ktorá šírila kvapavku. Ježid zhúkol na dav, aby prestal, i hovorí: „Kto je bez viny, nech hodí kameňom!“ Vzápätí ho zrazí veľký kameň. Ježid pozrie tým smerom a zaševelí: "Matka, niekedy ma vážne serieš!".

Založenie cirkvi

Okúzlený kvalitou Petrovej stolice (Peter, tá je ako skala!) sľúbil vybudovať na nej (stolici) cirkev. Nikomu však nepovedal, čo to tá cirkev (vtedy celkom nové slovo) vlastne je. Chopili sa toho katolíci a vybudovali to, čo poznáme dnes.

Smrť a znovuzrodenie

"Môžeme si aj vypiť, ale nie ako vlani, že som bol potom tri dni mŕtvy."

- Ježid - o poslednej večeri

Kresťanstvo - viera, že kozmický židovský zombík, ktorý je svojím vlastným otcom, ti môže dať nesmrteľnosť, ak budeš symbolicky jesť jeho mäso a telepaticky mu hovoriť, že je tvoj pán, takže bude môcť odstrániť zlo z tvojej duše, ktoré je v ľuďoch prítomné, pretože žena z rebra sa nechala ukecať hadovi, aby zjedla ovocie z kúzelného stromu... Hm, dáva to perfektný zmysel...

Ježid šťastne prežil svoju smrť a odišiel na dôchod do Arménska, kde ho kontaktoval Aštar Šeran, prichýlil ho na svoju vesmírnu loď, stal sa vesmírnym človekom a bola mu udelená hodnosť seržant-navigátor, čím sa mu splnil sen lietať na svojom kríž-niku. V súčasnosti sa nachádza na orbite planéty Zem spolu s Aštarom Šeranom, Ftaakom, Legolasom, opičím kráľom, Kid Riderom a ostatnými veľkými hrdinami.

Odkaz

Na Ježida sa spomína najmä cez Vianoce, lebo vďaka nemu máme tri dni voľna. Toto je vynikajúca kvalita, ktorá ospravedlňuje všetko príkorie, ktoré kresťanský koncept kedy uskutočnil.

Návrat

V roku 2012 sa Ježid vrátil, aby bojoval proti jašterkom. Podla tradície nemal povedať nič, ale keď mu Pavol Bútor vysvetlil podstatu bútorizmu, riekol: „Máš pravdu, mýlil som sa, smieš žiť.“ V posledných mesiacoch pôsobí pod menom jeho brata Ježiša Krista ako jeden vedúcich postáv Bohosloveckej univerzity Šerca Ježišovho v Hostoviciach.

Trojjedinosť

Ježid je súčasťou zložitej komplexnej osobnosti (podobne ako Triglav) a so svojim otcom Bohom a duchovnou matkou Jehovou tvorí jednu osobu, ktorá sa sama ku sebe modlieva, aby sa nechala žiť.

Štvorježidnosť

Moslimovia Ježida považujú len za proroka

Málokto si uvedomuje, že evanjeliá nám ponúkajú štyroch, len vzdialene podobných, Ježidov. Ide teda o komplikovanú osobnosť.

Ježid Markuš

Bol jedným z veľa Máriiných detí (4 bratia, sestry sa v Judei radšej ani nepočítali), na jeho narodení a detstve zrejme nebolo nič zvláštne, pretože nikto nič také nespomína. Meno otca nepoznáme a narodil sa zrejme v Nazarete. Až do dospelosti ničím nevynikal. Potom sa zrazu zjavil u Krstiteľa a po pokrstení začal šíriť poplašnú správu o blízkom konci sveta. Hovoril "čiňte pokánie, a verte v evanjelium", hoci v tom čase ešte žiadne evanjelium nebolo, či? Potom robil kopu zázrakov, z epileptikov napr. vyháňal diablov, uzdravil Petrovu svokru (veď ho potom aj Peter trikrát zaprel!), aby mal pri stole kto posluhovať, aj liečil a tak. Povedal, že kradnúť jedlo je dovolené aj v sobotu, čo mnohých zachránilo od smrti hladom. Svoju matku nepovažoval za výnimočnú, pretože nebola panna, a svojich bratov nemal rád, pretože sa mu posmievali. Rád sa motal po kraji a rozprával rôzne múdra. Do cieľa došiel vždy, aj v prípade, že sa vybral úplne opačným smerom. Alebo evanjelista Marek neovládal zemepis. Chodil aj po mori, ale tí, čo sa na to dívali, mu to neuverili. Replikoval potraviny a sýtil nimi tisíce, robil aj stovky ďalších zázrakov. Nikoho však nenapadlo ich zapísať.

Krátko pred zradou ho pomaže neznáma žena, takže sa stane pomazaným. Zdrbú ju za plytvanie olejom. Potom sa Judáš, bez akéhokoľvek motívu, rozhodne, že ho zradí, za čo dostal známych 30 strieborných, hoci peniaze nepýtal. Zrada prebehla známym bozkom, ucho sluhovi kňaza odfikol neznámy človek.

Počas súdu je Ježid úplne v šoku a mlčí, rovnako aj počas cesty na popravisko a pribíjania na kríž. Jediné slová vysloví tesne pred smrťou: Bože, prečo si ma opustil. Apoštoli boli zalezení ako potkany, Ježidovi pomáhajú len neznámi ľudia, z nasledovníkov sa len pár žien, vrátane Márie Magdalény, dívalo zďaleka. Pod krížom bol len dav, ktorý sa mu posmieval. Jediným divom počas udalosti bolo roztrhnutie chrámovej opony, čo pravda nikto nevidel. Potom sa zjavil ďalší neznámy človek, Jozef z neexistujúceho mesta Arimatea, a vybavil sňatie tela z kríža a pohreb v jaskyni zabalením do Turínskeho plátna. Opäť len dve ženy pozorujú, kam sa vôbec Ježidovo telo stratilo.

V nedeľu ráno sa tri ženy, Mária Magdaléna, Salome a matka Jakubova, vyberú nakoreniť telo a jediné, čo ich trápi je, kto im odvalí kameň zatarasujúci vchod - hrob zjavne nikto nestrážil. Ale zistili, že kameň už je odvalený a že v hrobe sedí nejaký neznámy mládenec v bielom (nie anjel), ktorý im povie, že Ježid žije a že majú ísť do Galiley povedať to ostatným (tí zaliezli práve tam). Ženy mládencovi neuverili a nikomu nič nepovedali, lebo sa báli.

--- Tu sa originál Markovho evanjelia končí, zbytok tam dopísali neskôr ---

Otázkou ostáva, ako dlho nič nehovorili? Podľa dnešnej verzie sa zdá, že všetko vykecali hneď pri prvej príležitosti, tale načo potom tie slová, že "nič nepovedali"? Podľa dnešnej mierne falšovanej verzie, predsa len do tej Galiley šli, Ježid sa cestou zjavil Márii Magdaléne, neskôr chaoticky tu jednému, tu dvom, a nakoniec sa ukázal Jedenástim apoštolom a spoločne si zaspievali "Bolo nás dvanásť". Ježid pri tom nerobil nijaké zázraky. Potom poslal do sveta robiť zázraky apoštolov a vystúpil na nebesia a zasadol po pravici Boha, čo všAK nikto nevidel.

Ježid Matúška

Narodil sa medzi rokmi 8 až 5 pred Kristom a odpočiatku bol celebritou. Hoci otec, tiež sa volal Jozef, bol len obyčajný tesár a vlastne ani nebol Ježidovým otcom, pochádzal z kráľovského rodu, príslušnosť do ktorého bola cez 28 generácií jasne sledovateľná, čomu nezabránilo ani dočasné presídlenie židov do babylonského zajatia. Narodil sa z panny, anjel sa za ňu u podvedeného Jozefa prihovoril, takže manželka, zhodou okolností tiež Mária, to prežila bez ukameňovania, aké si podľa zákona zaslúžila. Rodina žila v Betleheme, takže nebolo treba žiadne sčítanie ľudu, aby vznikla zámienka tam ísť. Po narodení sa objavila hviezda, za ktorou prišli Traja mudrlanti. Hviezda išla pred nimi a zastala na Betlehemom, čo naznačuje, že buď evanleista Matúš nevedel nič o orientácii podľa hviezd, alebo, že tá hviezda bola UFO. Poklonili sa Ježidkovi, obdarovali ho a zdrhli, ale Herodes už stihol pojať podozrenie. Dal teda vybiť všetky deti v Betleheme, čo si nikto z dobových historikov nevšimol, a ani Jozef s Máriou nie, pretože včas zdrhli do Egypta, kde sa museli skrývať až kým Herodes nezomrel. Boli totiž celebritami a ich presťahovanie do inej dediny by nestačilo. Aj po Herodovej smrti sa Jozef bál vrátiť do Judska a trúfol si iba na Nazareth, pretože ten bol pod rímskou správou. Ani Herodes mladší nemal inú prácu ako myslieť na malého Ježidka.

Potom už ani tento Ježid nerobil dlho nič (nevieme, či 30, či 50 rokov), až sa zrazu dal pokrstiť Ivete Radičovej Jánovi Krstiteľovi. Už predtým sa asi stal eunuchom, čo však nevieme celkom iste (vyplýva to však z jeho rečí a slovenská tradícia dodnes nazýva kastráciu slovom "oježišiť"). Pri krste Krstiteľom zaznel z neba hlas, ktorým sa Boh (alebo Aštar Šeran) prihlásil k otcovstvu, Ježid potom trénoval na púšti halucinácie, porazil v nich Satana a začal šíriť poplašnú správu, evanjelium však nespomínal, pretože ešte žiadne nebolo, či? Misiu nezačal zázrakmi, tie si šetril na neskôr. Začal tým, že vyliezol na horu a začal davu rozprávať nejaké múdro a svojvoľne vykladať zákon - všetci mu verili, veď aj my veríme každému múdru, ktoré nám povie ktosi neznámy. Až po zostupe z hory ho napadlo, že predsa len by nezaškodili nejaké zázraky a tak začal uzdravovať, vyháňať diablov a pokračoval v šírení poplašnej správy. Matku, napriek tomu, že bola nepoškvrnená, si príliš nevážil, ani bratov. Susedia považovali celú rodinu za úplne obyčajnú, nič o zázračnom Ježidovom narodení nevedeli. Ani Ježid o svojom narodení nikomu nerozprával, ale evanjelista sa to aj tak nejako dozvedel. Chodil aj po mori, len to asi bolo jazero. Napriek hviezdnemu narodeniu a zázrakom ľudia nechápali, že je Boží syn. Uhádol to iba Peter, ktorý bol za to odmenený.

Krátko pred zradou ho pomaže neznáma žena, takže sa stane pomazaným. Zdrbú ju za neekonomické správanie. Potom sa Judáš bez akéhokoľvek motívu rozhodne, že zradí, za čo dostal známych 30 strieborných, hoci peniaze nepýtal. Zrada prebehla známym bozkom, Ježid netuší, že ho Judáš zrádza a nechá sa pobozkať, ucho sluhovi kňaza odfikol jeden z apoštolov. Ježid učeníkovi povedal, nech to nerobí, že keby chcel byť zachránený, poslal by mu otec 12 légií anjelov. Učeníci sa zľakli, že mu šibe a radšej utiekli.

Tento Ježid je trochu odvážnejší ako Markuš, kňazom otvorene povie o svojej predstave, že je Boží syn. Počas súdu povie Pilátovi známy bonmot "dobre vravíš ako vravíš", ale počas cesty na popravisko a pribíjania na kríž mlčí. Tesne pred smrťou tiež povie: Bože, prečo si ma opustil. Apoštoli boli zalezení ako potkany, Ježidovi pomáhajú len neznámi ľudia, z nasledovníkov sa len pár žien dívalo zďaleka, vrátane Márie Magdalény. Pod krížom bol len dav, ktorý sa mu posmieval. V okamihu smrti sa stalo viacero divov: roztrhnutie chrámovej opony, obrovské zemetrasenie, otváranie sa hrobov a pochod zombíkov do mesta, čo údajne videli mnohí (len žiadny historik si to nevšimol). Potom sa zjavil ďalší neznámy človek, Jozef z neexistujúceho mesta Arimatea, a vybavil sňatie tela a pohreb v jaskyni zabalením do Turínskeho plátna. Opäť len dve ženy sedia oproti hrobu a dívajú sa, kam sa vôbec Ježidovo telo stratilo. Židovskí kňazi sa rozhodnú predísť podfukom a postavia ku hrobu stráže.

V nedeľu, hneď ako začalo svitať, sa dve ženy, Mária Magdaléna a druhá Mária, vyberú pozrieť si hrob aj zvnútra (hoci toto bolo považované za vážny zločin). V okamihu príchodu žien nastalo ďalšie zemetrasenie, kameň uzatvárajúci vchod sa odvalil a sadol si naň anjel (iba jeden). Stráže stvrdli od strachu, ale Márie nestvrdli, lebo anjel im povedal, nech sa neboja. Povedal im, že Ježid už odišiel, že nech to utekajú oznámiť apoštolom do Galiley, čo Márie aj bezodkladne urobili. Cestou sa im (obom) zjavil Ježid a po rusky im povedal "zdravstvujte" a znova im kázal ísť do Galiley (asi sa bál, že medzitým zabudli, kam idú). Dovolil im dotýkať sa ho, konkrétne, dovolil aby mu bozkávali nohy...

Strážnici od hrobu bežali referovať o zázraku (o svojom stvrdnutí), ale židovské šéfstvo im prikázalo povedať, že zaspali a že telo zatiaľ niekto ukradol. Vojaci ochotne riskovali trest za zaspatie v službe, hoci boli Rimania a nemuseli Židov poslúchať. Pre istotu Židia dali vojakom aj nejaký úplatok, a tak všetci svorne hovorili, že telo bolo šlohnuté. Máme teda svedectvo mnohých strážnikov a kňazov proti svedectvu dvoch žien, z čoho je každému jasné, čo je pravda.

Učeníci potom šli na kopec, kam im to Ježid nariadil, a keď ho uvideli, niektorí aj tak pochybovali, že je to on. Zrejme sa na seba príliš nepodobal, smrť človeka často zmení. A Ježid im povedal: "odteraz som šéf". A vy choďte, pokrstite všetky národy na ktoré narazíte a núťte ich zachovávať všetko, čokoľvek som prikázal vám, aby aj iným bolo zle, nie iba vám. A hľa, ja som s vami (nevystúpil na nebesia) po všetky dni až do skonania sveta. Čo malo byť každú chvíľu.

Ježid Lukáč

Aj tento Ježid bol celebritou už od narodenia. Narodil sa v roku 6 po Kristovi, bol teda o nejakých 12-15 rokov mladší ako Ježid Matúška. Otec, aj tento sa volal Jozef a bol tesár a vlastne ani nebol Ježidovým otcom, tiež pochádzal z kráľovského rodu, ale len cez 41 generácií a s iným rodokmeňom ako Matúška. Narodil sa z panny (Márie), anjel sa u Jozefa nemusel prihovárať, pretože Jozef bol pod papučou a bol z udalosti happy. Rodičia žili v Nazarete. Aby sa teda Ježid mohol narodiť v Betlehemane, ako bolo predpovedané, musel Boh zmanipulovať cisára, aby vyhlásil sčítanie ľudu, čím vznikla pre Jozefa s Máriou v deviatom mesiaci zámienka tam ísť (všetci sa vtedy chodili sčítať do mesta, v ktorom ich predkovia žili pred tisíc rokmi). Po narodení sa neobjavila nijaká hviezda, nijakí Traja mudrlanti, objavili sa len pastieri, ktorí potom (ako dôveryhodné osoby) rozšírili Ježidovu slávu po širokom okolí. Od tohto okamihu bol Ježid neprestajne celebritou, všetci ho obdivovali a nikto ho nechcel zabiť, rohzodne nie Herodes. Rodičia teda nemuseli utekať ako v prípade Ježida Matúšku. Naopak, ako 12 ročný sa nechal obdivovať ako kazateľ v Chráme. Mal skrátka ľahšie detstvo ako Matúška.

Potom však zaspal na vavrínoch a začal sa flákať, takže keď začal (po pokrstení Krstiteľom) svoju misiu, tak už ani v Nazarethe si nikto jeho zázračné narodenie a hviezdne detstvo nepamätal a volali naňho "veď ty si obyčajný tesárov syn, urob aspoň nejaký zázrak" aby sme ti uverili. Ale povedal im, že sa nedá, a tak ho vyhnali ako podvodníka. Mimo domu však už potom zázraky robil.

Počas zrady sa Judáš pokúsil Ježida pobozkať, ale on sa nenechal, pretože bol vševedúci. Ucho chrámovému sluhovi odfikne Peter a Ježid ho sluhovi vzápätí prilepí späť. Odvtedy stále vedie sebavedomé reči, aj pri zatýkaní, aj pred najvyšším kňazom, aj pred Pilátom. Dovedú ho dokonca aj pred kráľa Heroda (mladšieho). Poučné reči vedie aj cestou na popravisko, dokonca aj počas pribíjania na kríž (Otče odpusť im, lebo nevedia, čo činia). Prehovoril aj ku spoluukrižovaným a jednému vybavil protekciu v nebi. Zázraky sa diali ešte pred smrťou: trojhodinová tma (asi zatmenie Slnka) a roztrhnutie chrámovej opony. Posledné slová boli "Otče, do tvojich rúk kladiem svojho ducha!" Jeho učeníci boli vernejší ako učeníci oboch predchádajúcich Ježidov, neušli, dívali sa na popravu zdiaľky. Prísť pod kríž si však netrúfli, bola tam tlačenica. Potom neznámy človek, Jozef z neexistujúceho mesta Arimatea, vybavil sňatie tela a pohreb v jaskyni v skale zabalením do Turínskeho plátna. Ženy boli tentokrát odvážnejšie, po pohrebe nakukli aj do hrobu, či je telo správne uložené. Hrob ostal nestrážený. V nedeľu hneď ako začalo svitať prišli ženy aj iné ženy (podľa všetkého to boli Mária Magdaléna a Johana a Mária Jakobova a tie ostatné s nimi) do hrobu, aby Ježida nakorenili. Kameň našli odvalený a telo tam nebolo. Keď na to čumeli, že či im nešibe, postavili sa vedľa nich dvaja muži (nie anjeli) a povedali im "čo hľadáte živého medzi mŕtvymi?", "veď si spomeňte, že sľuboval, že vstane z mŕtvych". A celá tá perepúť žien to potom oznámila apoštolom, Peter išiel celú vec skontrolovať (bol stále v Jeruzaleme, nie v Galilei) a videl Turínske plátna (množné číslo) ležať rozhádzané po celej hrobke. Potom šli dvaja takmer menovaní (volali sa "z nich") do Emaus, mestečka neďaleko Jeruzalema (teda nie do Galiley) a cestou sa k nim Ježid pridal, ale ho nespoznali, pretože sa na seba nepodobal. Neznámy (Ježid) sa ich vypytoval, že čo sú takí smutní a oni mu opísali vyššie uvedené svedectvá žien a "niektorých z nás" - na súde by to neobstálo - z Petra urobili viac osôb a z mužov v hrobe anjelov. Neznámy mal múdre reči. Potom, pri večeri (údajne nepili) zrazu Ježida spoznali, ale im zmizol (bol teda duch?). Toto potom tí dvaja "z nich" zreferovali Jedenástim, čo znamená, že neboli z nich ale z iných "nich". Vtedy sa im Ježid zjavil a oni sa naľakali, že vidia ducha, ale on im povedal, veď vidíte tie diery v rukách a nohách, duch predsa nemá také diery. To ich ukľudnilo, zombík je prijateľnejší ako duch. Potom čosi zjedol, pričom všetci vieme, že duchovia nejedia, či? A mal múdre reči, kázal svojim verným zostať v Jeruzaleme (teda nie v Galilei). Až ich nakoniec vyviedol do Betánie (tiež hneď vedľa Jeruzalema), žehnal im a žehnajúc sa vznášal do neba. A učeníci sa vrátili do Jeruzalema, do chrámu medzi židov, ktorí predtým Ježida ukrižovali a tešili sa.

Ježid Jánoš

Príbeh tohto Ježida zapísal jeho najobľúbenejší učeník, s ktorým mal Ježid zjavne uzatvorené manželstvo alebo registrované partnerstvo. Keďže to písal v Grécku, nikomu nevadilo, že tento Ježid bol homosexuál.

O jeho narodení vieme len to, že sa narodil v Nazarethe, nepoznáme meno otca, matka sa volala Mária a asi nebola panna, pretože Ježidov partner o tom nikdy nehovoril. Detstvo a mladosť Ježida tiež nestáli za zmienku, zviditeľnil sa až po stretnutí s Krstiteľom (pokrstiť sa mu však nedal, pretože robil frajera). Ale potom už jeho nástup bol raketový - každej kladnej postave príbehu je odvtedy na prvý pohľad jasné, že Ježid je Boží syn, mesiáš a Boh. A záporným postavám to Ježid neustále pripomína. Aj Krstiteľ až do smrti stále opakuje, že tento Ježid je väčší ako on, čo o ostatných Ježidoch nehovoril. Petrovi povedal, že je Skala hneď na samom počiatku, nepotreboval na to, aby mu Peter zložil kompliment.

Jeho jednoznačne prvým zázrakom bola známa premena vody na víno na svadbe v Káne, kde aj predtým už všetci boli ako divé svine (čo trochu znižuje vierohodnosť tohto zázraku). Na túto svadbu bol pozvaný ako jediný z Ježidov a ako jediný sa poznal s akýmsi Nikodýmom Nikodémom, ktorého ostatní Ježidovia nepoznali, a často s ním filozofoval. Poznal aj Lazara, ale iného Lazara ako Ježid Lukáč, a keď tento Lazar zomrel, tak z neho urobil zombíka.

Pri zrade Judáš nedostal šancu pokúsiť sa o bozk, Ježid okamžite po príchode vojakov a chrámových sluhov vedel, o čo ide. Najprv ich potrápil tým, že ich nechal padnúť na zem (predstavil sa im menom boha Ja Som), potom ich vyzval, aby ho teda zatkli. Sluhovi odťal ucho Peter, Ježid ho za to zdrbal, ale ucho späť neprilepil. Počas výsluchov je sebavedomý, pred Pilátom na otázku, či je kráľ, odpovie síce najprv dvojzmyselným "ty to hovoríš", ale vzápätí sa ku svojmu titulu hrdo prizná. Pilát tomuto vtipnému Ježidovi otvorene fandí, ale Židia ho nútia, aby ho dal ukrižovať. Na kríž dostal známy štvorjazyčný nápis, čím vznikol slovenský štátny znak. Žiadne zázraky sa nekonali, ani len roztrhnutá chrámová opona, nie to ešte zombíci, či zatmenia a zemetrasenia. Ženy, vrátane Ježidovej matky a Márie Magdalény stáli priamo pod krížom aj s odvážnejšími učeníkmi a pribitý Ježid s nimi z kríža ležérne komunikoval. Matku zveril tomu učeníkovi, s ktorým mal uzatvorené registrované partnerstvo (asi už bola senilná). Nakoniec okomentoval svoju smrť slovami "dokonané je".

Telo sňal z kríža Jozef z neexistujúcej Arimatey, ale pomáhal mu aj Nikodém, Ježida nakorenili a namazali, takže ženám neostala žiadna úloha. Pochovali ho v nestráženej záhrade blízko popraviska. Po sabate prišla len tak k hrobu sama Mária Magdaléna a uvidela odvalený kameň, nepozrela sa dnu, ale bežala po Petra a toho učeníka, s ktorým mal Ježid uzatvorené registrované partnerstvo (neboli teda v Galilei). Tí vošli do hrobu a videli, že sú tam len porozhadzované relikvie (Turínske plátno a tie ďalšie posvätné plachty). Potom odišli, len Mária Magdaléna ostala vonku a keď sa odvážila nakuknúť, uvidela dvoch anjelov stáť tam, kde predtým boli Ježidove hlava a nohy (odkiaľ vedela, kde pôvodne boli?). Pokecala s nimi, a keď sa otočila, stál za ňou (teda pri hrobe) samotný Ježid. Zakázal jej dotýkať sa ho, ale sľúbil, že príde.

Prišiel, a to naozaj teatrálne, cez zatvorené dvere. Napriek tomu paranormálnemu prechodu tvrdil, že nie je duch. Zrejme teleportácia. Potom dýchol na učeníkov Svätého Ducha (lat. Spiritus, čo sa vykladá, že bol najebaný). Tomáš tam vtedy nebol, tak neuveril. Keď sa Ježid po ôsmich dňoch zjavil znova, nechal Tomášovi ohmatať svoje diery. Potom sa zjavil tretíkrát, bol s učeníkmi na rybách. Nakoniec Ježid povedal pár nesúvislých a ťažko zrozumiteľných viet. Na nebesia ho nikto vystupovať nevidel.

Poznámky

Biblické a kresťanské témy na NECYKLOPÉDII.
	Starý zákon Boh † Jahve † Jehova † Zem † Matka príroda † Genesis † Genezis † Exodus † Numeri † Biblické ženy † Had † Dedičný hriech † Desať prikázaní † Jób † Mojžiš † Nazareth † Noe † Potopa † Články o stvorení sveta † Koniec sveta † Raj † Čert † Satan
	Nový zákon Biblické ženy † Ježiš † Ježid † Panna Mária † Pápež † Vianoce † Veľká Noc † Turínske plátno † Spasenie † Celibát † Pánboh zaplať † Tridsať strieborných † Ján Vykupiteľ (Žilina) † Ján Vojtaššák † Kostol † Kadenie † Neviditeľná ruka trhu † Ján Hus † Náboženské sekty † Lužisti † Jehovisti † Svedkovia Jehovovi † Prorok † iSlam