Ivan Mikloš
Ing. Ivan Niktoš (2. jún 1960, Svidník) je(bol) fundovaný rozpredajca slovenského majetku no a hlavne dlhoročný politik.
| Ivan Mikloš | |
|---|---|
 Šikovný Ekonóm so zvláštnymm výrazom v tvári | |
| Narodenie | 2. jún 1960 Svidník nad Topľom |
| Váha | tiež |
| Známy vďaka | Rozkrádaniu stradegických podnikov |
| Známa vďaka | Netají sa tým že by si prefarbil svoj plnofúz. |
| IQ | nedisponuje |
| Webstránka | www.diamantovabana.sk, www.sdku.sk |
|
Toto je ľudo, alebo aj nadľudo z Necyklopédie | |
Ivan je viacnásobný laureát ministerstiev slovenskej vlády. Vzťah ku správe a privatizácii národného majetku Slovenskej republiky získaval ako minister už od roku 1990. Od tohto začiatku až do konca ho téma „privatizácie“ čohokoľvek nepustila.
Obsah
Život a kariéra pred politikouUpraviť
Ivan Mikloš vyštudoval v ťažkých časoch socialistického školstva na národohospodárskej fakulte ekonomickej univerzity v Bratislave. Bolo to koncom sedemdesiatych rokov posledného storočia, minulého tisícročia a bolo to pre neho ťažké strádanie, lebo školstvo bolo silne deformované tým, že bolo zadarmo. Zadarmo boli aj lekári, i keď pacienti si museli pri nich siahnuť do vrecka pre jednu korunu, keď si vyberali v lekárni lieky. Platiť sa vtedy muselo za všeličo, čo bolo zadarmo. Boli to úplatky, no kto nemal nezaplatil a lekár, učiteľ, úradník, či obchodník sa za to sťažovať nemohol.
Našťastie Ivanovi starí rodičia nestrádali. Ich príbuzní cez šífkartu v prvej republike vycestovali za robotou do Ameriky a tak dostávali BONY. Ivan si za ne mohol kupovať v Tuzexe rifle. Neskôr, keď študoval nejakú tú sviňu každú zimu zabili a tak boli aj klobásy a pre súdruha dekana fakulty a na skúšobné obdobia bolo skúšajúcim čo dať.
Ivan bol v kolektíve obľúbený. Na škole veľa o ekonomike priučil a tak sa rozhodol, že na vysokej škole zostane asistovať a tak od roku 1983 až do ministrovania v roku 1991 asistoval a radil tým, ktorí v socialistickom zriadení školili budúcich ekonómov. Vďaka jeho asistencii socialistický ekonomický systém krajiny prekvital.
Politická kariéraUpraviť
Demokratická stranaUpraviť
Pán Mikloš bol do roku 2000 členom autobusovej strany kamarátov z mokrej štvrte, ktorá si hovorila „Demokratická strana“. Autobusová bola táto strana preto, lebo pre jej členskú základňu by stačil autobus a významná je táto strana preto, lebo údajne dala svoju skratku ďalšiemu syndikátu, ktorý má skratku SDKÚ. Čisto logicky by sme teda mohli združenie SDKÚ-DS skombinovať do združenia Mikuláš Dzurinda-Ivan Mikloš. Pre tých s nižším IQ dodávame, že bez Mikloša by sa na Demokratickú stranu (DS) dávno zabudlo.
Člen vládyUpraviť
Ivan viac ako desať (ba až dvanásť) rokov vládol slovenskému majetku. Bol ekonomickým miništrantom a podpredsedom vlády v rokoch 1991-1992 a 1998 - 2006 a potom ešte krátko na rok a pol aj po roku 2010. Preslávil sa tzv. „rovnou daňou“, ktorú mu poskytol jeden syn slovenských emigrantov z NSR, ktorý bol poradcom Jána Počiatka teda tieňového ministra financií strany Smer – SD. Ten radca sa volal Richard Sulík. Inými slovami: „Všetko so všetkým súvisí aj keby to nemuselo...“.
A aj Ivan stíhal, lebo bol pilný chlapec. Všetko vrátane štátnych monopolov je po jeho rozpredávaní mimo štátnej moci v rukách súkromných vlastníkov, ktorí diktujú životnú úroveň obyvateľov Slovenskej republiky. Ivan Mikloš predal všetko, čo sa dalo a aj nedalo, ba mohol aj viac. Vďaka Miklošovi Slovensko prišlo o teplárne, vodárne, plynárne, kočikárne a drevárne. Štát vďaka pánu Miklošovi je de facto iba formálny novotvar, ktorý reguluje svoju existenciu a teda aj existenciu politických strán cez nikdy nepriznané provízie zo štátnych tendrov a cez dane. Zaujímavý je vplyv štokholmského syndrómu na určité percento ovčanov, ktorí sú presvedčení o tom, že vďaka Miklošovmu „šetrnému prístupu“ sa všetci Slováci majú lepšie. Tento pocit chvíľkovo zlyháva u tých triezvych vtedy, keď si v tabuľkách porovnávajú svoju životnú úroveň s úrovňou ostatných členov Európskej únie a „vyspelejšieho“ západného sveta. Jediné, čo majú s nimi Slováci spoločné, je to krachujúce Euro.
Zlé jazyky hovoria, že Ivan Mikloš chcel urobiť niečo pre turistický rozvoj Slovenska a pre cestovný ruch. Je srdcom východňar, pozná Slovensko a plánoval vraj predať američanom rómske osady Slovenského raja. Doposiaľ sa na tento predaj z nevysvetliteľných príčin nenašiel žiaden investor. Pritom práve v týchto osadách sú kvalifikovaní nekonformní pestovatelia zemiakov a vypaľovači trávnych, lesných a iných porastov, prípadne hradov a zámkov. Aj Východné kultúry by sa od rómov mohli učiť, ako funguje moderná technika na autobatériách.
Na konci svojho ministrovania ešte chcel pomôcť svojmu kamarátovi Mirovi Mikulčíkovi a hlavne sebe a občanom tohto štátu, aby nemuseli platiť dane, tak si vymysleli informačný systém KONS, ktorý skolaboval a pripravil štátnu kasu a pár dukátikov.
Prenajíma zoo chatu v tatrách, kde môžete spať pod jednou strechou s myšami, hmyzom a kultúrami plesne.
