Genesis
![]() |
Tento článok počúva o tom istom, čo článok Genezis. To je dobré, lebo ich môžeš navzájom ich prepojiť a potom jeden čítať jedným okom a druhý druhým. |
Pravý Boh Všehomíra | ||
si zatiaľ nevšimol, že táto stránka existuje!!!
Ak si to náhodou všimne, bude mu to jedno. |
Genesis, nazývaná aj Prvá kniha kniha Mojžišova, je prvou knihou Biblie, popisujúcou všetky podstatné okamihy svetových dejín od Stvorenia vesmíru až po smrť istého Jozefa. Väčšina ľudí si pod názvom „Genesis“ (zrod, vznik) predstaví len prvé kapitoly, t.j. detailný opis stvorenia Zeme a, na dôvažok, aj vesmíru, človeka a ďalších potvorov, a raný vývoj sveta. Príhody Abraháma a jeho rodiny sa väčšine dnešných ľudov zdajú zbytočné.
Stvorenie svetaUpraviť
"Máločo je menej obývateľné ako sfušovaný vesmír"
Genesis nám predkladá hneď dve verzie tejto neblahej udalosti[1], ktoré sa trochu líšia. Líšia sa natoľko, že Biblia možno opisuje dve úplne nezávislé stvorenia (traduje sa, že to prvé stvorenie Bohu stopol Chuck Norris).
Verzia stvorenia č. 1:Upraviť
- počiatok neznámej dĺžky: stvorenie neba (nevieme, čo to bolo, ale hviezdy, ba ani celebrity, to nezahŕňalo), beztvárnej pustej Zeme nad akousi prahlbinou, v ktorej boli aj vody.
- deň prvý (resp. nultý[2]): stvorenie svetla[3] a jeho oddelenie od tmy (Boh chcel skrátka vidieť to nebo a zem, ktoré stvoril predtým).
- deň druhý (resp. prvý): stvorenie oblohy, ktorá oddelila vodu na zemi od vody nad oblohou, Boh pomenoval oblohu „nebom“, (dr. Alzeheimer sa pýta: nebolo nebo stvorené už raz predtým?).
- deň tretí (resp. druhý): nahromadenie pozemskej vody do morí a vytvorenie súše (predtým bola voda do kopca), ozelenenie súše (prísne vzaté vznikli len krytosemenné byliny a ovocné stromy, ostatné druhy rastlín, húb a p.sa nezmieňujú)
- deň štvrtý(resp. tretí): vytvorenie svetiel na určovanie dní, mesiacov a rokov (t.j. Slnka, Mesiaca a maličkých hviezd), umiestnenie týchto svetiel na oblohu (t.j. pod tú vodu nad oblohou).
- deň piaty (resp. štvrtý): stvorenie vtákov a morských potvorov.
- deň šiesty (resp. piaty): stvorenie dobytka (hoviad), plazov[4] a poľnej zveri. O šelmách, slonoch, hrochoch, ..., hmyze, červoch, mäkkýšoch, ... tu nie je zmienka, takže tieto musel stvoriť niekto iný. Stvorenie človeka (muža aj ženy naraz, žiadne rebro) na Boží obraz, aby vládol ostatným potvorom. Príkaz všetkým potvorom, aby boli vegetariánmi.
>>A boh opakovanie konštatoval, že to čo stvoril bolo dobré. Keďže ešte nič zlé nestvoril, nemal s čím porovnávať. Ako teda vedel, že je to dobré?<< |
Verzia stvorenia č. 2:Upraviť
- fáza 1: stvorenie Zeme a neba (asi aj s hviezdami, Slnkom a Mesiacom), bez dažďa, ale so spodnou vodou[6] . Vysochanie Adama z prachu a jeho oživenie dýchaním z úst do úst.
- fáza 2: vysadenie Rajskej záhrady (osobne Bohom) a jej vyrastenie (so stromom poznania dobrého a zlého uprostred). Prijatie Adama do trvalého pracovného pomeru ako strážnika a záhradníka.
- fáza 3: zákaz jesť zo stromu poznania dobrého a zlého pod hrozbou trestu smrti.
- fáza 4: Adam trpel depresiami a tak mu Boh stvoril "pomoc" - najprv z hliny poľnú zver a vtáctvo (nič viac, rozhodne nie nič žijúce vo vode), potom, keď videl, že to nezaberá, tak mu z rebra vyklonoval jeho identické dvojča, ktoré Adam intuitívne nazval "mužena".
Prvotný hriechUpraviť
Prvotný hriech, inak aj dedičný hriech, je eufemizmus pre zjedenie jedného kusa ovocia zo stromu poznania dobra a zla (predsa to len urobili), vyhnanie oboch ľudí z Raja (asi sa im tam nedarilo, lebo sa tam nemnožili) a následné génové manipulácie:
- obratie hada o nohy (t.j. všetky dnešné beznohé druhy musia byť potomkami tohto jedného, ale to už možno spôsobila Evolúcia),
- zúženie ženskej panvy (pre ťažšie pôrody), možné je aj, že panva ostala ako bola, ale boh nám zväčšil hlavu, keď už sme mali to poznanie,
- úprava, ženských hormónov tak, aby ženy chorobne túžili po mužoch (neúspešný pokus, netúžia, potvory),
- zmanipulovanie rastlín tak, aby sa ťažšie pestovali,
- medzi riadkami sa dá tušiť, že došlo k rozdeleniu pôvodného hermafrodita (t.j. tvora na boží obraz) na muža a ženu, ktorú už odvtedy nevoláme mužena.
Kain a ÁbelUpraviť
Adam & Eva mali spočiatku len dvoch synov. Kain bol roľník, Ábel bol pastier chovajúci dobytok. Zrejme ho choval len kvôli kožiam, zbytok obetúval Bohu - treba mať na pamäti, že pri stvorení nakázal Boh všetkým tvorom vegeteriánstvo [7].
Boh okato preferoval mäsité obete od Ábela, až to Kaina nasralo a brata zabil. Nato ho Boh potrestal tým, že mu pôda nebude dávať úrodu. Kain sa bál, že ho niekto zabije (kto, preboha?) a tak dostal znamenie, aby mu nikto neublížil...
Kain potom odišiel do krajiny Nod, kde zjavne žilo ľudí pokokot. Asi ich stvoril niekto iný. Tam sa oženil, založil mesto a zjavne nemal problémy sa uživiť. Ale aj jeho potomkovia boli hriešni, Lámech kohosi zabil a Kainovi potomkovia boli potrestaní do 77 pokolení, k čomu pravda nedošlo, lebo potopa prišla skôr a vyhubila túto svoloč.
Po týchto udalostiach Eva počala znova, a to konečne zbožného Seta, ktorý je konečne našim (?) predkom.
Od Adama k PotopeUpraviť
Tu Biblia sleduje jediný priamočiary rodokmeň od Seta až po Noema. Vetvenie rodokmeňa ani ženy nie sú zaujímavé, vždy je dôležitý len jeden syn daného otca. Všetci títo synovia žijú dlho, cca cez 800 rokov, najdlhšie z nich Matuzalem, a plodia synov a dcéry, o náraste počtu obyvateľstva však nemáme informácie. Pritom tvrdo makajú na "pôde, ktorú Boh preklial".
Nachádza sa tu zaujímavá zmienka o božích synoch krížiacich sa s ľudskými ženami, výsledkom čoho boli obri a hrdinovia. Boha to nasralo a za toto nemravné kríženie potrestal napodiv nie božich synov, ale ľudí - skrátil im dĺžku života na 120 rokov[8].
Potopa svetaUpraviť
Ľudstvo bolo čím ďalej, tým skazenejšie, až sa Boh rozhodol pre totálnu genocídu. Noe ako jediný našiel milosť a s ním automaticky aj jeho rodina (prvý príklad rodinkárstva). Následne dostal Noe inštrukcie postaviť v púšti drevený koráb dlhý cca 150 metrov (nikomu sa to nezdalo podozrivé) a naložiť doň všetky druhy, zvierat, koľko ich vtedy žilo (pozri aj lužizmus).
Potom voda pokryla celú Zem (k potrebnej hĺbke vody majú opäť čo povedať lužisti), po Potope sa zas kamsi podela. Život sa teda začínal takmer od nuly.Po potope nastal nasledovný prelom:
- Boh povolil ľuďom jesť mäso (to dovtedy jedol iba On),
- prikázal zvieratám, aby sa ľudí báli (komáre asi nepočúvali),
- tu niekde sa asi stali niektoré zvieratá mäsožravcami , ktorých sa bojíme aj my, nie iba bylinožravce, ale o tom Biblia mlčí (ani to Boh priamo neprikázal, asi ide o vedľajší efekt vyššie zmienených nedomyslených príkazov).
Vznik národov - Babylonská vežaUpraviť
Tu sa už rodokmene začali konečne vetviť, aby sa vysvetlilo, ako vznikali národy. Treba povedať, že šlo len o národy Blízkeho východu, čo znamená, že novšie národy (vrátane Egypťanov, Kréťanov či Číňanov) vznikli mimo zorného uhla autorov Biblie a zjavne až po rôznych "Jebúsejcoch, Amorejcoch, Girgášejcoch". Je teda otázkou, kde tieto staré národy stratili svoj náskok[9] a nechali sa predbehnúť nejakými Egypťanmi.
Potom sa ľudstvo hovoriace jediným spoločným jazykom nejako zorganizovalo a začalo stavať babylonskú vežu, čo vznetlivého Boha opäť nasralo. Usúdil, že im nie je schopný zabrániť v postavení tehlovej veže až do neba. A tak úmyselne spôsobil chaos tým, že pomiatol jazyky. Odvtedy nehovoríme jednou rečou, hoci príslušníkov priemerného národa, hovoriaceho jednou rečou, je dnes omnoho viac, ako mohlo byť v tých časoch Babylončanov. Ale technológie sa nám odvtedy zhoršili, takže riziko, že by sme postavili vežu až do neba, už pominulo, a Boh už teda napr. miliarde Číňanov, jazyky nemätie.
Ľudia rôznych jazykov sa potom rozišli po svete a zrejme vtedy aj začali vojny. Takto nám Boh opäť raz pomohol.
Tu sa končí popis vývoja sveta do dnešnej podoby. Najbližších pár storočí sú už dejiny sveta len o putovaní Abraháma a jeho pár synov a aj neskôr už len dejinami maličkého národa Židov. Boh sa v tomto okamihu na zvyšok sveta vysral.
Abrahám a jeho rodinaUpraviť
Boh si vyvolil Abrama (neskoršieho Abraháma), radového obyvateľa mesta Uru v Mezopotámii, a rozhodol sa, že z neho vyšľachtí vyvolený národ. Prečo práve jeho, to Biblia nezdôvodňuje. Joseph Heller má teóriu, že Boh si vyberal ľudí s ľahko zapamätateľnými menami. Nejaký Hadadezer alebo Jehošafat sa predsa nemôžu stať hviezdami. Tento princíp Boh zachoval aj do súčasného šoubiznisu.
Abram potom v sedemdesiatich piatich odišiel do sveta so sľubom, že z neho bude veľký národ a že jeho potomkom dá Boh celú krajinu, ktorú vidí (obrovskú krajinu, takmer celý dnešný Izrael). Samotný Abram síce z toho nemohol nič mať, sľub sa týkal potomkov tridsiatej generácie, ale bol naivný a tak šiel. Z mešťana sa stal kočovník, ktorý sa zaoberal najmä stavbou oltárov a kopaním studní po celej púšti, kam len vkročil. Kolíkoval nimi pre svojich potomkov územie ako Maďari Turulmi. Raz sa (s tristo mužmi) zaplietol do vojny a vďaka božej pomoci prispel svojmu spojencovi k víťazstvu. Potom s ním Boh uzavrel zmluvu, že mu (jeho potomkom) dá krajinu od Nílu po Eufrat. Nikdy mu ju nedal - dal ju Arabom, takže nakoniec je možné, že oni sú ten pravý vyvolený národ. Ale dal obstarožnému Abrahámovi aspoň pár potomkov a v deväťdesiatich rokoch sa, chudák starý ujo, dožil aj obriezky.
Sodoma a GomoraUpraviť
Cestou od Abraháma sa Boh (v ľudskej podobe) v sprievode dvoch anjelov vybral zničiť hriešne mestá, ktorých obyvatelia chceli prefiknúť ešte aj tých anjelov, jadrovým či sopečným výbuchom. Potom nasledoval incest Lótových dcér s Lótom, ktoré sa nevedeli dočkať sexu. Ostali predsa s otcom samé, najbližší muži boli hádam aj 20-30 kilometrov odtiaľ. Toto už nebolo hriešne, naopak z incestu vznikli dva nové národy. Pre vývoj sveta to malo nulový význam.
Takmer obetovanie IzákaUpraviť
Tento okamih sa považuje za prelomový - Boh, ktorý „je láska“, blufoval a vyzval Abraháma obetovať svojho syna, t.j. podrezať ho na oltári ako barana a spáliť. Abrahámovi, ktorý sa s dobrotivým Bohom už viackrát osobne stretol, sa to nezdalo divné a ihneď začal pripravovať oltár a zväzovať syna. Nasledoval happy end - anjel mu zadržal ruku tesne pred podrezaním. Ako odmenu za ochotu podrezať si syna, sľúbil Boh opäť potomstvu Abraháma veľké rozmnoženie a víťazstvá nad nepriateľmi. Pre svet to opäť nemalo nijaký význam a pre Blízky východ vlastne tiež nie, pretože tieto sľuby sa vôbec nesplnili.
Rodinné pletkyUpraviť
Ďalej sa príbeh točí najmä okolo rodokmeňov jednotlivých potomkov Abraháma, pričom pointou bolo, že každý z nich sa stal otcom iného národa a bolo treba doložiť, že Židia majú právo vládnuť iným národom. Morálny odkaz príbehov je takmer nulový (napr. získanie otcovho požehnania podvodom), jediné čo sa počíta je prinášanie obetí správnemu Bohu. Za povšimnutie stojí, že v tejto etape vývoja sa Boh zjavoval často a dokonca v ľudskej podobe. Pre svet to však opäť nemalo význam.
Jákobov zápas s anjelomUpraviť
Jákob bohatol a bohatol a kočoval. Až raz celú noc zápasil s nejakým mužom, čo bol možno anjel alebo sám Boh - text je veľmi zmätený. Autor asi veľmi húlil konope, no možno naopak nemal čo húliť a mal absťák. Za ten zápas dostal Jákob požehnanie, svoje meno dotyčný neprezradil, ale Jákobovi povedal, že sa bude volať Izrael. Dodnes ho všetci volajú Jákob. Táto udalosť nemala význam ani pre Izrael, nie to ešte pre svet (pokiaľ teda nepovažujeme za významný zákaz jesť šľachy z bederného kĺbu, mimo nich Boh kanibalizmus nezakázal), ale dodnes je veľmi populárna.
Chvíľka poézie: „In the locust wind Comes a rattle and hum |
Jozefov príbehUpraviť
Jozef, Jákobov syn, sa správa ako blbec, naserie bratov, a tí ho predajú do otroctva. V Egypte však urobí (vďaka našepkávaniu od Boha) kariéru ako veštec, stane sa šéfom a miláčikom faraóna, a nakoniec v Egypte prichýli celú svoju rozvetvenú bývalú rodinu aj s otcom, pretože v Zemi zasľúbenej, ktorú jej dal Boh osobne, by zdochla od hladu.
Boh sa týmto na 400 rokov (nie je prvočíslo) postaral o svoj vyvolený národ - hodil ho na krk Egypťanom a sám sa odmlčal. Pre svet to opäť nemalo žiadny význam, ani rozvoj pohromy civilizácie to nezastavilo.
PoznámkyUpraviť
- ↑ Gnostici aj kabalisti považujú stvorenie hmoty za veľmi nešťastný akt, ktorý spáchal Jehova, boh tretej kategórie, pretože bol manták.
- ↑ Slová "deň prvý" sa objavujú až po slovách "a bol večer a bolo ráno", čiže je možné povedať, že prvý deň nebol plnohodnotným dňom.
- ↑ Boh riekol: Fiat lux, čo prekladáme ako vyluxuj fiat. Prečo hovoril po latinsky, to nevieme.
- ↑ Mohlo ísť o aj o dinosaury.
- ↑ Tento gýč plne zodpovedá Biblii - Boh stvoril všetky zvieratá priamo pred tvárou Adama (Gen.2) a prikázal im živiť sa bylinami (Gen.1). Snáď len dúha v Raji nebola - tú stvoril až po Potope.
- ↑ Podľa slovenskej Biblie bez rastlín, podľa anglickej s rastlinami "v zemi".
- ↑ Gen.1:29-30 Ajhľa, dal som vám všetky semenoplodné byliny, ktoré sú na celej zemi, a všetky stromy, na ktorých je ovocie s ich semenom; to vám bude za pokrm. No všetkým zvieratám zeme, všetkému nebeskému vtáctvu, a vôbec všetkému, čo sa hýbe na zemi a má v sebe dych života, budú potravou všetky zelené byliny!
- ↑ Nejakú chvíľu sa to však neprejavilo, ešte Abrahámov otec žil 205 rokov. Zrejme ani „všemocnému“ Bohu sa nesplnilo všetko, čo prikázal...
- ↑ Gen4:20-21 hovorí aj o ďalších národoch, potomkoch Kaina, ktorí akosi prežili potopu (v ponorke?), hoci neboli v Arche: Ádá porodila Jábála; on bol praotcom tých, čo bývajú v stanoch a pri stáde. Jeho brat sa volal Júbal; on bol praotcom tých, čo hrajú na citare a píšťale.
Biblické a kresťanské témy na NECYKLOPÉDII. | ||
---|---|---|
Starý zákon | ||
Nový zákon |