Charles Darwin

"Oko človeka - produkt evolúcie? Nemožné!"

- Charles Darwin

Charles Darwin
Dobový a jeden z najnámejších portrétov Charlesa Darwina.
Narodenie	12. február 1809 Anglicko
Úmrtie	19. apríl 1882 Spojené kráľovstvo
Známy vďaka	najslávnejší premožiteľ Boha.
Toto je ľudo, alebo aj nadľudo z Necyklopédie

Evolučné teórie
Rôzne variácie evolučnej teórie

VEDECKÝ TÍM   NECYKLOPÉDIE odporúča článok Charles Darwin, pretože odhaľuje odborné fakty. Tento článok môže byť použitý ako referencia v odborných kruhoch.

Charles Darwin (* 12. február 1809, Anglicko – † 19. apríl 1882, Spojené kráľovstvo) je jeden z najslávnejších premožiteľov Boha. Religionisti, tohto pána preklínajú a považujú za stelesnenie Satana. Okrem toho, že je uznávaný aj ako symbol vedy, nadčlovek a idol pragmatikov. Zvláštnosťou je, že takmer na sto percent dokázané, že údajne aj žil. Ďalšou zvláštnosťou je, že je popierateľom sexu, lebo tvrdí, že pochádzame z opice. Vďaka tomuto vyznávaniu pitia alkoholu sa stal preto obľúbený na východnom Slovensku.

Život

Legendy

Sám Charles Darwin o sebe tvrdí, že sa narodil v Anglicku. Na rozdiel od rozporov s biblickými verziami sa pochybuje, že to bolo priamo nepoškvrneným počatím počas Božieho hnutia všeobecne známeho ako Genesis, respektíve Genezis. U Čárliho vraj došlo počas života od jeho narodenia po smrť k postupnému vývoju, ktorý on sám označil za evolúciu (nemýliť si s ejakuláciou). Celkom úplne mu to došlo niekedy okolo puberty, keď sa mu prvýkrát stalo, že v noci úplne scenganý ako teľa v totálnej opici zaľahol na neurčitom mieste kv dome a ráno sa zobudil v posteli a zistil, že je z neho zasa človek. Na tomto svojom tak trochu stupídnom príklade dostal pri pohári kyslých uhoriek zjavenie, že praprarodičmi dnešných ľudov sú opice, teda nie nejaký Adam, či Eva a firma Boh&Chuck s.r.o..

Postavil sa mu to takto pred očami proti tvrdeniu cirkvi. U religionistov bol ale blízko rizika, že keby ešte začal pridávať niečo o „guľatej Zemi“, ktorá sa očividne aj krúti, určite by poslúžil ako ozvučené kurivo na slávnostnej vatre niektorého z vtedajších inkvizičných hapeningov. Ďalšou vážnou ranou do osudu bolo, že Darwin sa opovážil vyradiť z histórie vzniku ľudstva význam Chucka Norrisa. Takáto trúfalosť vytvárala možnosť skúsiť absolvovať agóniu modelovanú dupľovaným (T.j. sprava a zľava) povästným kopom z otočky!

Podľa toho, ako to všetko (nečíslo!) nakoniec v tejto kauze dopadlo, sa dá povedať, že Charles Darwin sa asi narodil v ranných drevných dobách plurarity a teda aj demenkracie. Zrejme mal dlhý život aj preto, lebo Chuck mal zámer oslabiť vplyv a moc cirkvi, ktorá mu liezla do kapusty a vnucovala ľudom dákeho Boha. História poukazuje, že to nemusel byť dobrý nápad. Chuckov neskorší postoj zase reflektuje, že rozbitím mocenského monopolu syndikátu zbohatnutých farárov a to vďaka Darwinovým teóriám a aj vplyvu ďalšieho jeho kolegu, Žigmunda Frojda, sa z Chucka stal súčasný suverénny fenomén nadčloveka.

Fakty

S narodením a životom Charlesa Darwina to ale malo byť v skutočnosti celkom inak.

Iné zdroje totiž tvrdo tvrdia, že Charles sa narodil ako obyčajné piate decko relatívne bohatých a pobožných rodičov. jeho rodičia boli natoľko pobožní, že sponzorovali cirkev. Deciek bolo v rodine Darwinovcov toľko zase preto, lebo antikoncepcia na začiatku 19. storočia t.j. ešte pred Francúzskou revolúciou, ako aj francúzskym sexom a Ľudovítom Štúrom „mala plienky“ a, ako vieme, hlavne spermie sú také maličké, že prevŕtať sa cez „textil“ do cieľa nie je pre ne až taký veľký problém.

Obraz doby

"Nič nezavinilo toľko starostí, toľko chorôb a biedy ako pitie alkoholu..."

- Charles Darwin

Noci boli v 19. storočí dlhé: elektrika nebola veľmi rozšírená. Ani na krčmu peniaze stále nestačili. Ľudovia pozerali televízor pri sviečkach a sviečky boli vtedy tiež veľmi drahé. Alkoholizmus bol tiež východiskom. Sex, a aktivity okolo neho, bola celkom vhodná naoko nenákladná zábavka na večery a tak sa decká rodili častejšie. Častejšie aj umierali.

Ľudovia na začiatku 19. storočia boli menej informovaní ako dnes. Internet mal pomalé pripojenie a tak každý radšej zbieral informácie tak, že sa plavil po mori loďou. Podobne to robil napríklad aj Darwinove idoly ako Krištof Kolumbus, či Marco Polo. Neskôr, keď dorástol, aj urastenejší Čárlz sa rozhodol, že si aj on si raz zapláva keď na to dorastie. Chcel poznať aj iné krajšie baby, ako boli vtedajšie Angličanky. Mama mu pred smrťou raz povedala, že „preto aby tak bolo sa musí ešte veľa učiť“.

"Škola a výchova v nej mi nedali nič."

- Charles Darwin

Štúdium lekárstva

Mladý Čárli to najprv skúsil tak, že sa učil u jedného hrobára v Edinburghu za lekára. Vlastne už ako študent medicíny začal zisťovať fakty o tom, že ľudo aj sliepka majú pečienku, žalúdok. Podobne ako ľudo mali črevá aj svine, či dokonca prasce, ale aj kravy a hovädá... ako zistil na pitvách. Podľa jedných vnútorností by mohli ľudia a zvieratá mať spoločný pôvod, podľa iných vonkajších zas nie. Nenašiel u človeka chvost (to by sa ešte niekde aj dalo), ale vôbec už žiadne rohy, ba ani parohy.

To sa dokonca nepotvrdilo aj vtedy, keď sa po meste roznieslo, že zabili dáke „ožraté hovädo“, čo robilo bordel v hostinci, či potom ako sa obesil vraj nejaký „paroháč“. Kým dobehol do pitevni aby sa na neho aspom pozrel, na stole už bol iba nejaký iný obesenec. Mal modrý šráf okolo krku. Nebola to kerka, ale mal to od špagátu. Na hlave nemal parohy, ale mal akurát klasickú kútovú plešinu. Ani v kútoch plešiny nebolo vidno nič rašiť. Charles potom sklamaný skonštatoval, že buď došiel neskoro a pitval sa už niekto iný, alebo ten ekzemplár s parohami niekto ukradol.

Štúdium teológie

Z neistoty v štúdiu mŕtvol bol Čárli celý znechutený. Už ho to prestalo baviť a tak sa rozhodol, že sa na medicínu vyserie a prihlásil sa na nejakú vtedajšiu učňovku pre farárov. Byť farárom sa podľa rečí jeho otca javilo ako lepší kšeft, lebo cirkev prežívala svoje zlaté časy a, podobne ako dnešní politici, si ostošesť šľahala do vreciek prachy z rôznych milodarov, odpustkov a iných príjmov.

Veľa sa pritom farári ani nenarobili. Marketing mali po križiackych výpravách prepracovaný. Bežní ľudovia v stáde oviec im radšej verili. Akurát viacej roboty farár mal, keď bol mor, či sa práve viacej rodilo, či v nedeľu, keď sa museli venovať veriacim v kostole, aby nestratili platobnú disciplínu. Cirkvi sa vtedy totiž platil tzv. „desiatok,“ čo znamená v dnešnom preklade desaťpercentnú daň. To nebolo žiadne „pánboh zaplať“ ako sa dnes hovorí, ale stabilný príjem, ktorý sledoval „Duch svätý“.

Vedec

V momente, keď zazrel Charles tento obraz, zamyslel sa nad svojou teóriou vzniku druhov.

"Naše sklony bozkávať sa a takmer hrýzť, čo nás sexuálne vzrušuje, je pravdepodobne ... dôsledok toho, že naši vzdialení predchodcovia boli ako psy a suky."

- Charles Darwin

No Darwin aj teológiu postupne okašlával. Radšej sa spolu s bratrancom preháňali na koňoch po lúkach a lesoch. Sem-tam, keď pritom padli do trávy (zlé jazyky hovoria, že nie sami) začali skúmať chrobákov. Medzi iným ich začali zbierať. Samozrejme že nešlo o filcky, lebo tie v tráve nežijú. Filcky žijú v inom poraste a zbierajú sa sami. No a živé tvory spolu s ostatnou živou prírodou začali Charlieho zaujímať. Bolo to natoľko, že ich rád medzi sebou porovnával.

V hlave mu aj vtedy zrela pôvodná myšlienka z detstva o tom že by, po vzore Krištofa Kolumbusa, sa chcel pobrať do sveta loďou. Chcel vidieť aj iné chrobáky a živé, živšie, či neživé krásy prírodnej architektúry. Aj tie hore, aj tie dolu...

Prvý výlet loďou mu mal trvať dva roky. Ako správny chlap to „trochu“ pretiahol a tak výlet trval päť rokov. Obidve verzie trvania boli dobré, lebo čísla dva a päť sú prvočísla. Poznal počas neho veľa domorodcov, či iné domorodkyne. Rád sa s nimi prechádzal po prírode a skúmal jej krásy. Vďaka tomu sa stal z neho uznávaný prírodovedec.

Charles Darwin písal aj knižky. Fascinovalo ho skúmanie základného princípu ako sa samce a samičky medzi sebou vyberajú a kopulujú. Prišiel na to, že vďaka tomuto kríženiu a vyberaniu sa degenerujú, či ináč menia celé ich generácie. Tak sa stalo, že keď s ním okolo päťdesiatky začala metať druhá puberta napísal aj rozprávku „O vzniku a vývine druhov“.

Dlho po vydaní svojej teórie sa Darwin vyhýbal vyhláseniu, že z kade podľa neho pochádza človek. Neskôr aj to vyšlo najavo, že akože z opice, teda asi z krčmy. Na Slovensku by sa voči tomuto tvrdeniu nevyvinul nejaký extra veľký odpor. Týmto tvrdením si Darwin proti sebe popudil cirkev. Cirkev ho neuznávala, no Charles mal charakter a tak až do svojej smrti neprestal v jej sponzorovaní. Otec mu to tak kázal.

Darwinova cena

Darwin ukázal cestu aj kaste šľachetných a kreatívnych samovrahov, ktorí sú (podobne ako od vynálezcu dynamitu, Alfréda Nobela) nominovaní na tzv. Darwinovu cenu. Toto ocenenie nemá takú verejnú mediálnu podporu ako to od Fredyho, no faktom je to, že tí, ktorí sú ocenení Darwinovou cenou dali tomu cieľu aby sa k nej dostali úplne všetko.