BON

	BON
Jeden BON. Kupovaný od vekslákov za 5,-Kčs.

Bon je historické platidlo, ktoré platilo v obchodných domoch Tuzex.

Tuzexy boli obchody, ktoré slúžili na odčerpanie valút od obyvateľstva. K valutám sa ľudia legálne dostávali cez prácu v zahraničí, cez turistov, alebo cez posielanie od príbuzných, ktorí žili v cudzích krajinách. Doláre, či Západonemecké Marky, Libry ľudia nedostali priamo, ale kurzovým prevodom do tzv. Tuzexových korún, nazývaných BONY.

Tuzexy sa nachádzali hlavne v krajských mestách, teda v socializme v troch krajoch: v Západoslovenskom v Bratislave, v Stredoslovenskom v Banskej Bystrici a Žiline a na Východnom Slovensku to boli Košice, Poprad a Prešov. Na východnom Slovensku bolo tých Tuzexov viacej kvôli turistickému ruchu (Poprad) a možno aj preto, lebo počas hospodárskej krízy na začiatku 20. storočia bola silná emigračná vlna východňarov, ktorí sa neskôr usadili na americkom koninente. Títo ľudia potom doláre posielali svojim príbuzným. Toto bol jeden z dôvodov, prečo sa pri východniarskych Tuzexoch popri vekslákoch vyskytovali aj babičky. Nepotrebovali luxus, ale hlavne výhodne predať Bony.

Cena jedného Tuzexového Bonu bola 5 až 5,50 Kčs (Nemýliť si s KSČ). Kurz jednej západonemeckej marky bol okolo 10,- Kčs, dolár bol asi za 15,- korún. Ľahko si teda môžeme spočítať, že cez Bony sa dalo dostať za jeden dolár okolo 60,-Kčs. Rožok vtedy stál 0,20 Kčs, mlieko 2,- Kčs, liter benzínu bol asi za 6,-Kčs, za 60 tis. Kčs sa vtedy dalo kúpiť auto a za 200 tis. Kčs postaviť dom.

Tuzexové bony od vekslákov a babiek často kupovala vtedajšia mládež. Zhruba v cene od 100,- tzv. Tuzexových bonov (teda asi do 600,-Kčs) sa v Tuzexe dali kúpiť džinsy, vtedy všeobecne nazývané „rifle“. Boli to rifle značky Wrangler, Super Riffle, Levi's & Straus a HIS. HISky šli na odbyt najmenej. Najobľúbenejšie boli Levi'sky a Superky. V druhej polovici 80. rokov 20. storočia patrili medzi luxusnú značku aj Mustangy.

Rifle, ktoré boli vtedy kúpené ako nové boli tmavomodré. Ich bavlnená látka bola farbená nestálou modrou farbou. Vybielené, tzv. vyšúchané miesta na nich vznikali postupne. Tieto miesta boli bielej farby preto, lebo boli viacej namáhané a odierané. Našli sa fanatici, ktorí si rifle na vrchnej strane stehien šúchali kusmi tehál, no takto vyšúchané texasky nevyzerali tak dobre ako tie, ktoré bledli prirodzeným nosením a praním.

Popri nákupe riflí mládežou sa našli zámožnejší ľudkovia a (hlavne) rôzni malomeštiaci, ktorí zháňali luxusnejší tovar, niekedy aj za vyššie ceny: automobily, práčky, či rádiá, magnetofóny. Medzi známych ľudov, ktorí sa popred Eštébácke nosy prevážali na tuzexovom Mercedese patril aj vtedy nešťastný a utláčaný disident, umelec Václav Havel.