Andrej Kolesík
|
Pán Bakalár Andrej Podrždvere Kolesík, (Mgr. mu píšu pred meno, ako skratku slova Magor) pochádza z Trnavy/Jaslovských Bohuníc/Tvrdošína - podľa toho kto sa pýta) je hanba poslanec NR SR, dvorný blb strany SMER-SD[1]. Do svojej funkcie sa prepracoval ako osobný lokaj nášho pána najväčšieho bohužiaľ zase premiéra Roberta Fica.
Mgr. Andrej Kolesík Prd. | |
---|---|
![]() | |
Narodenie | 23. jún 1982 Trnava, alebo Jaslovské Bohunice, alebo Tvrdošín, Slovensko |
Výška | 178cm |
Váha | 99kg (takže je docent) |
Známy vďaka | Ficovi |
Manželka | Ešte je panic |
IQ | 83 |
Podpis | ![]() |
Webstránka | https://twitter.com/kolesikandrej |
Toto je ľudo, alebo aj nadľudo z Necyklopédie |
BiografiaUpraviť
ŠtúdiumUpraviť
Andrej Podrždvere Kolesík začal svoju úspešnú kariéru na Prírodovedeckej fakulte NajUniverzity Komenského, kde spočiatku študoval geológiu a environmentálny terorizmus. Kolesík pri tom študoval tak usilovne, že sa ho jeho pedagógovia pokúšali udržiavať na škole zubami aj nechtami. Pri štátniciach mu kládli neúmerne ťažké otázky na jeho meno a pohlavie, ktoré nebol schopný odpovedať. Po tom, čo nespravil bakalárske skúšky sa bol sťažovať na rektoráte. Vyznamenal sa však hlavne ako člen študentskej časti akademického senátu[2] a študentskej samosprávy, kde sa nechal titulovať „Pán Bakalár“, dávno predtým ako sa mu podarilo po rokoch dosiahnuť prvý stupeň vysokoškolského vzdelania.
PrácaUpraviť
Jeho skvelá schopnosť presadiť sa v tvrdej konkurencii paštekárskych študentov ho viedla k zmene trvalého bydliska, čím ľahko získal ubytovanie na vysokoškolskom internáte Družba. Aby nezostal pozadu, ako člen ubytovacej komisie neskôr kupčil s miestami.
Neskôr sa vzdelával na Záhorí. "Pracoval" ako asistent poslanca Národnej rady. Vyznamenal sa ako zaslúžilý Ficov fotograf pri fotografovaní nepohodlných novinárov, kladúcich nežiadúce otázky na tlačových konferenciách.
V roku 2010 sa dostal do parlamentu a cudzopasne sa priživuje na slovenskej spoločnosti.
ÚspechyUpraviť
Za svoj prvý úspech v živote považuje to, že sa naučil hrať šach jednou rukou. Ďalej deň, keď sa mu skoro podarilo stratiť panictvo, na futbale, so svojím bratrancom. A za najväčší úspech v živote považuje to, že sa v parlamente pokúsil zakázať - už zakázané mobilné telefóny.
Zvláštne zmámenieUpraviť
S obľubou pästičkou búcha do posraneckej lavice a dožaduje sa zákazu všetkého možného. Končí to vždy tým, že mu okolosediaci vysvetľujú, že je to zakázané. Potom dupká nožičkou a dožaduje sa povolenia búchania pästičkou.
Ešte ako malé dieťa si privykol chodiť spávať v ponožkách, niekedy sa v nich aj kúpal. Tento citový vzťah k oblečeniu mu pretrval aj do dospelosti, niektoré artefakty je možné vidieť na jeho nožičkách dodnes.
ReferencieUpraviť
- ↑ Homola, T., 2013, Smutná realita na Univerzite Komenského
- ↑ Výročná správa univerzity Komenského v Bratislave za rok 2004 [Dostupné online] (29.10.2010)