Alžbeta Báthoryová

Alžbeta Báthoryová (*7. august 1560,Nyírbátor, Maďarsko †21. august 1614, Čachtický hrad, Čachtice, Slovensko) je(bola) jedna z najslávnejších Sloveniek. Je zároveň jednou z mála skutočne žijúcich žien, ktoré patria do skupiny nadľudov. Nespochybniteľný význam Alžbety Báthoryovej spočíva v jej prínose v mnohých smeroch. V prvom rade sa zaslúžila o popularizáciu orientácie sado-maso a to nielen na Slovensku, je vnímaná ako vplyvná predstaviteľka komunity tohto kultu na celom svete. Aj vďaka nej a jej prepracovanému PR sa mnoho ovčanov rôznych krajín dodnes zaujíma, kde sú Čachtice.

Alžbeta Báthoryová
Alžbeta sa preslávila svojou čistotnosťou, t.j. rada sa kúpala
Narodenie	7. august 1560 Nyírbátor, Maďarsko
Úmrtie	21. august 1614 Čachtický hrad, ČachticeSlovensko
Známy vďaka	chovateľka panien a čistotná šľachtičná
Toto je ľudo, alebo aj nadľudo z Necyklopédie

Okrem toho položila táto dáma základný kameň toho, čo dnes chápeme pod pojmom "skrášľovacie salóny" a to aj v oblasti aplikovanej medicíny. Ukázala ľudom, ako sa dá zostať dlho mladá a mladá aj zomrieť. Už v stredoveku obrátila pozornosť odborníkov na využitie mŕtvolného jedu, botulotoxínu, či na blahodárny prínos darcovstva krvi.

Život

Jedince z odchovu panien pre kúpeľné procedúry Alžbety Báthoryovej

Alžbeta Báthoryová sa narodila dvom príbuzným, ktorí obidvaja aj matka aj otec patrili do rodinných vetiev rodu Báthoryovcov. Kým si spolu zasexovali, aby mohli mať svoju Betku, musel otec Juraj zabiť dvoch predošlých manželov mamy Aničky. Na tretí raz to napokon vyšlo a Alžbetka bola na svete. Báthoryovej rodičia boli známi svojou výstrednosťou. Dnes by boli nádejní manažéri: vyznačovali sa samoľúbosťou, pýchou, radi týrali slabších a boli aj patrične sexuálne zvrátení. To že boli sexuálne zvrátení, znamená, že si nezajebali len tak hocijako.

Predok Báthoryovcov bol vášnivým poľovníkom, ktorý v ečedskom močiari zabil jedného z posledných drakov. Na pamiatku tejto udalosti si jeho rodina dala do erbu tri dračie zuby.

Alžbeta Báthoryová sa vydala vo Vranove dňa 8. mája 1575. Alžbetin manžel František Nádašdy bol taktiež z magnátskeho rodu. Bol županom v stoliciach Vaš, Fogaraš a Šopron. Staral sa o kráľovské koniarne, bol radcom panovníka a od roku 1578 hlavným kapitáňom uhorských vojsk. Bol aj samec. Vynikal veľkou telesnou silou a mal prudkú povahu. V bitke sa nesral ani s Turkami, ktorí ho zato volali „čierny bej“. Feri, ako ho volali známi, často nebýval doma, ale keď tak robil čo bolo treba. Narodilo sa im z toho päť detí: Anna, Katarína, Uršuľa, Andrej a Pavol. Uršuľa a Andrej zomreli ako decká. V roku 1604 sa Anna vydala za Mikuláša (VI.) Zrínskeho. Dňa 13. júna 1604 boli mladí zasnúbení v Kerestúre.

Kúpeľné procedúry

Alžbeta Báthoryová sa vyznačovala rôznymi špecifickými prístupmi k hygiene a stravovacím návykom, vrátane jej údajných kúpeľov (či pitia) krvi slúžok. Podobne, ako jej kolega Drakula, sa vo svete zaraďuje do skupiny nadľudov so sadisticko-upírskymi sklonmi. Je o nej známe, že sa snažila o sebestačnosť a preto sa v rokoch 1585 – 1610 úspešne zaoberala chovom jatočných panien, ktorý jej napomáhal k dostatočnej produkcii telesných roztokov (rozumej krvi) na kúpeľ, ako aj pre pitný režim. Obyvatelia okolitých obcí jej závideli, až ju počas jej života tak znenávideli že ona a jej pomáhači chodili von, podobne ako súčasní politici, iba s ozbrojeným sprievodom, prípadne využívali sieť podzemných katakomb, ktorými boli podzemné diery v okolí Čachtického hradu. Tieto diery siahali až do vzdialenosti niekoľkých kilometrov. Zodralo sa na ne veľa lopát.

Medzi významných členov poradného zboru Alžbety Báthoryovej v tom čase patril dosť mladý pán Ficko.

Alžbeta Báthoryová bola známa svojimi modernými kúpeľnými procedúrami, ktorými si zabezpečovala predĺženie mladosti. Bola svedomitá a pracovala so všetkými v stredoveku dostupnými a modernými metódami na dosiahnutie svojho cieľa. Dievčatám sa intenzívne venovala: týrala ich horiacimi sviečkami, či rozpáleným železom, pichala ich ihlicami, polievala studenou vodou na mraze. Nie vždy ich ale zabíjala. Svedkovia vypovedali, že videli dievčatá také popálené, že nemohli nastúpiť do koča. Jej pracovitosti neprekážalo, či je piatok, a či sviatok, mučením oslavovala dokonca aj Vianoce (vyslanci palatína Thurza ju pristihli pri mučení tesne po Vianociach) a aj svadbu svojej dcéry, počas ktorej zomreli dve nemecké slúžky. Mŕtvoly členovia jej kúpeľného štábu pochovávali rôzne – na cintoríne, v poli, v obilných jamách. Mnohokrát ich zahrabali tak nedbanlivo, že rozkladajúce sa telá vyhrabali psy a roznosili ich potom po dvore.

Koniec podnikania

Dňa 29. decembra 1610 palatín Juraj Thurzo pristihol Alžbetu Báthoryovú priamo pri čine. Báthoryová a jej štyria pomocníci, zmienený Ficko, Dorota Sentešová, Ilona Jóová a Katarína Benická, boli obvinení z mučenia a zabitia veľkého množstva mladých žien. Báthoryovej dokázali zabitie, presne v počte niečo medzi 20 až 2000 obetí. V roku 1610 dali Alžbetu do samoväzby s kľúčikom na krku, kde ostala štyri roky, až kým nezomrela. Keďže pochádzala z jedného z najvplyvnejších a najbohatších šľachtických rodov tej doby, jej pôvod zabránil v tom, aby odvisla.

Napokon popravili len jej pomocníkov: Ficka, Sentešovú a Jóovú. Nevyvrátiteľné dôkazy a priznania boli získané štandardne podľa súdobého práva, mučením. Popravy boli vykonané humánnym spôsobom a selektívne podľa veku: Ficko bol sťatý a jeho telo spálené na hranici, Sentešovej a Jóovej boli vytrhané prsty na rukách a následne boli devy upálené na hranici. Svedkov popravili ihneď po výsluchu a bez možnosti ďalšieho vypočúvania.

Štvrtá obžalovaná Katarína Benická bola za dobré správanie, možno aj z dôvodu procesných prieťahov, už po dvoch týždňoch po zatknutí prepustená.